Spojené štáty by si mali uvedomiť, že Irán sa nepodvolí tlaku, uviedol dnes novozvolený iránsky prezident Masúd Pezeškján vo vyhlásení pre iránsku tlač, o ktorom informovala agentúra Reuters.
Súčasne vyzdvihol priateľstvo svojej krajiny s Ruskom a Čínou a dodal, že Irán bude rozširovať vzťahy so svojimi susedmi a povedie konštruktívny dialóg s Európou. Zopakoval tiež, že Irán neusiluje o vývoj jadrových zbraní
Prezidentov odkaz
"Spojené štáty... musia uznať realitu a raz a navždy pochopiť, že Irán nereaguje - a nebude reagovať - na nátlak a že iránska obranná doktrína nezahŕňa jadrové zbrane," uviedol Pezeškján v článku nazvanom "Môj odkaz novému svetu", ktorý zverejnil denník Tehran Times.
Šesťdesiatdeväťročný kardiochirurg Pezeškján je považovaný za relatívne umierneného reformistu. Pred voľbami, v ktorých minulý víkend zvíťazil nad ultrakonzervatívnym kandidátom, sa zaviazal, že bude presadzovať pragmatickú zahraničnú politiku a zmierni napätie v súvislosti s teraz zmrazeným rokovaním o obnovení medzinárodnej zmluvy z roku 2015, ktorá sa týka obmedzení iránskeho jadrového programu výmenou za uvoľnenie protiiránskych sankcií.
Na domácej scéne plánuje zlepšiť vyhliadky na sociálnu liberalizáciu a politický pluralizmus. Mnohí Iránci sú však skeptickí, či dokáže predvolebné sľuby splniť, keď najvyššou autoritou v islamskej republike zostáva duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.
Podpora z Číny a Ruska
"Čína a Rusko nás v ťažkých časoch dôsledne podporovali. Tohto priateľstva si hlboko vážime. Rusko je pre Irán cenným strategickým spojencom a susedom a moja administratíva bude naďalej usilovať o rozšírenie a posilnenie našej spolupráce, "uviedol Pezeškján s tým, že Teherán bude aktívne podporovať iniciatívy zamerané na ukončenie konfliktu na Ukrajine.
"Iránsky ľud mi zveril silný mandát, aby som dôrazne pokračoval v konštruktívnej spolupráci na medzinárodnej scéne a zároveň trval na našich právach, našej dôstojnosti a zaslúženej úlohe v regióne a vo svete. Otvorene pozývam všetkých, ktorí sa k nám chcú v tomto historickom úsilí pripojiť, "uviedol novozvolený prezident, ktorý sa úradu ujme 30. júla. Poznamenal, že sa teší najmä na dialóg s európskymi krajinami, ktorý pomôže uviesť vzájomné vzťahy na "správnu cestu".
Americké ministerstvo zahraničia USA podľa agentúry AP bezprostredne po oznámení konečných výsledkov hlasovania vyhlásilo, že iránske voľby neboli "ani slobodné, ani spravodlivé", a dodalo, že "významné množstvo Iráncov sa rozhodlo (volieb) vôbec nezúčastniť".
"Nijako neočakávame, že tieto voľby povedú k zásadnej zmene v smerovaní Iránu alebo k väčšiemu rešpektovaniu ľudských práv jeho občanov," uviedlo ministerstvo, podľa ktorého "ako hovorili sami kandidáti, iránsku politiku určuje najvyšší vodca".
Prvé kolo prezidentského hlasovania sa v Iráne konalo 28. júna za účasti 40 percent oprávnených voličov, čo bolo najmenej od islamskej revolúcie z roku 1979.
V druhom kole 5. júla účasť predstavovala 49,8 percenta. Predčasné voľby boli vyhlásené po tom, ako v máji pri nehode vrtuľníka zahynul vtedajší prezident Ebráhím Raísí.