USA a ich traja hlavní európski spojenci sa rozchádzajú v názore na to, či majú konfrontovať Irán na pôde jadrového dozorného orgánu OSN tým, že sa budú usilovať o prijatie rezolúcie proti Teheránu a riskovať tak ďalšiu eskaláciu. Európania sú podľa diplomatov za. Informujeme o tom podľa piatkovej správy tlačovej agentúry Reuters.
Je to už 18 mesiacov, čo Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, zložená z 35 krajín, naposledy prijala rezolúciu proti Iránu, v ktorej mu nariadila, aby urýchlene spolupracoval pri roky trvajúcom vyšetrovaní MAAE v súvislosti s časticami uránu nájdenými na troch nedeklarovaných miestach.
Sporné lokality
Hoci sa počet sporných lokalít zúžil na dve, Irán stále nevysvetlil tieto stopy a počet ďalších problémov v krajine sa zvýšil – vrátane toho, že Teherán zakázal účasť v inšpekčnom tíme mnohým špičkovým odborníkom MAAE na obohacovanie uránu. Štvrťročné zasadnutie Rady guvernérov sa začne o desať dní.
"S Iránom je to mimoriadne ťažké a miera porušovania pravidiel je tam bezprecedentná. Irán svoj program nijako nespomalil a neexistuje žiadna skutočná dobrá vôľa spolupracovať s MAAE," povedal nemenovaný vysokopostavený európsky diplomat. "Všetky naše ukazovatele blikajú na červeno," dodal.
Obavy z atómových aktivít Iránu sú už určitý čas veľké. Teherán už tri roky obohacuje urán na 60-percentnú čistotu, čo je blízko k približne 90-percentnej čistote, ktorá je vhodná na výrobu jadrových zbraní. Podľa meradiel MAAE so sídlom vo Viedni má Irán dostatok materiálu obohateného na túto úroveň – ak by sa ďalej rafinoval – na výrobu troch jadrových bômb.
Výroba jadrových zbraní
Západné mocnosti tvrdia, že obohacovanie na takúto úroveň nemá žiadny dôveryhodný civilný energetický účel, a MAAE tvrdí, že žiadna iná krajina to dosiaľ neurobila bez toho, aby napokon nevyrobila vlastnú jadrovú zbraň. Irán opakovane vyhlasuje, že jeho ciele sú výlučne mierové.
Spojené štáty sa však na nedávnych zasadnutiach rady MAAE vyjadrili, že nepožadujú ďalšiu rezolúciu proti Iránu. Pred posledným zasadnutím v marci sa európske mocnosti – Francúzsko, Británia a Nemecko, známe ako skupina E3 – nedohodli s Washingtonom na otázke novej rezolúcie, ale potom ustúpili.
Činitelia často uvádzajú ako dôvod neochoty administratívy amerického prezidenta Joea Bidena blížiace sa prezidentské voľby v USA. Hlavným argumentom amerických predstaviteľov je však vyhnúť sa tomu, aby Irán dostal zámienku reagovať eskaláciou svojich jadrových aktivít, ako to urobil v minulosti.