Aké právne postavenie budú mať v budúcnosti u nás utečenci z Ukrajiny? V súčasnosti je to dočasná ochrana.
Áno, v marci bola dočasná ochrana predĺžená o jeden rok do marca 2025 a v súčasnosti pripravujeme návrh zákona, ktorý umožní predĺžiť dočasnú ochranu aj po marci 2025. Je veľmi pravdepodobné, že tak bude vyzerať aj rozhodnutie celej EÚ. O tom, na aký čas sa dočasná ochrana predĺži, rozhodujú všetky členské štáty v rámci Únie a zatiaľ bolo hlasovanie vždy prakticky jednomyseľné. Ak sa teda nestane niečo úplne neočakávané, je pravdepodobné, že sa opäť o rok predĺži. Zároveň za určitých okolností umožníme, aby Ukrajinci po uplynutí určitého obdobia mohli opustiť chránený status a prejsť na štandardný status cudzinca ako ostatní legálni cudzinci na území Českej republiky. Samozrejme, ak budú spĺňať podmienky štandardných režimov. Aj v tomto prípade ideme cestou, ktorou sa vydala väčšina krajín EÚ. Takže toto sú dve veci, ktoré sú navrhnuté v legislatíve a mali by byť predložené vláde.
Minister vnútra Vít Rakušan (STAN) vyrokoval v rámci migračného paktu možnosť výnimky z povinnej solidarity, ak je v krajine veľký počet ľudí s touto ochranou. Hovorím to správne?
Dočasná ochrana pôvodne vôbec nebola súčasťou paktu. Podarilo sa nám dosiahnuť, aby bola zahrnutá medzi faktory, podľa ktorých sa posudzuje krajina, ktorá sa považuje za krajinu pod migračným tlakom. Takáto krajina potom nemusí prispievať do spoločného fondu. V súčasnosti má Česká republika na svojom území najvyšší počet ľudí s dočasnou ochranou na počet obyvateľov. Sme teda krajinou, ktorá je najviac pod tlakom. Samozrejme, ak v našej krajine napríklad o päť rokov už nebudú Ukrajinci alebo ak budú všetci integrovaní do štandardných cudzineckých režimov, ťažko môžeme žiadať o výnimku. Ale dúfam, že to všetci chápu. V súčasnosti určite patríme do kategórie krajín pod tlakom a veľa bude závisieť od toho, ako sa celá situácia na Ukrajine vyvinie. Dnes sa to nedá predpovedať. Vývoj sa môže uberať aj opačným smerom.
Počet ľudí s dočasnou ochranou na území krajiny je však len jedným z 21 kritérií, ktoré bude Európska komisia zohľadňovať pri žiadosti o výnimku z povinnosti solidarity.
V prvej fáze Európska komisia vlastne robí prehľad s vyhodnotením 21 kritérií. Chcela by som však zdôrazniť, že v celom procese neprijíma žiadne rozhodnutia. Nakoniec musí vždy rozhodnúť Rada ministrov. Česká republika – rovnako ako ktorákoľvek iná krajina, ak sa jej nepáči hodnotenie EK – môže argumentovať, prečo by malo byť hodnotenie iné.
Zostáva vám 72% na dočítanie.