Kremeľ dal dnes najavo, že prípadné rokovania o mieri s Ukrajinou by museli prihliadať na to, že Rusko počas vojny pripojilo k svojmu územiu ďalšie štyri ukrajinské oblasti, po polostrove Krym anektovanom už pred desiatimi rokmi.
Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina súčasne pred novinármi pripustil, že necíti žiadnu ochotu Kyjeva rokovať s Moskvou. Rusko napadlo susednú Ukrajinu pred viac ako dvoma rokmi.
Putinov hovorca Dmitrij Peskov podľa tlačových agentúr pripustil, že dohoda pripravovaná počas rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule na jar 2022 by mohla byť základom pre nové rokovania.
"Ale odvtedy sa veľa zmenilo, u nás v ruskej ústave máme zapísané nové subjekty, čo pred dvoma rokmi nebolo," uviedol. Povedal Peskov podľa agentúry Interfax s odvolaním sa na čiastočne okupované ukrajinské oblasti - Chersonskú, Záporožskú, Doneckú a Luhanskú - anektované v rozpore s medzinárodným právom v septembri 2022.
"Je rad nových reálií, ktoré nemožno pominúť, ale súčasne by to mohol byť základ pre začiatok rokovania," povedal a zdôraznil, že Putin opakovane potvrdil svoju pripravenosť na mierové rozhovory.
Pokiaľ ide o to, či štyri "nové regióny" by mali byť zapísané do budúcej mierovej zmluvy, hovorca zapochyboval, či má zmysel posudzovať "detaily" budúcich dohôd, ktoré v súčasnosti sú "absolútne teoretické". Rovnako za nezmyselné považuje snahy urovnať situáciu bez účasti Ruska.
Rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom, pôvodne v Bielorusku, začali krátko po tom, ako ruské vojská na Putinov pokyn vpadli do susednej krajiny vo februári 2022.
Ukrajina však prerušila rozhovory s Ruskom po tom, ako po ústupe ruských vojsk od Kyjeva na jar 2022 vyšli najavo masové vraždy a ďalšie zverstvá, ktorých sa počas krátkej okupácie ruskí vojaci v okolí ukrajinskej metropoly dopustili. Symbolom týchto vojnových zločinov sa stalo mesto Buča, kde zastrelení civilisti ležali na uliciach a našli sa tu aj hromadné hroby.
Moskva popiera akékoľvek útoky na civilistov, natož vojnové zločiny, a za zmienku o týchto podozreniach hrozí v Rusku mnohoročné väzenie. Kyjev každopádne zakázal rokovania s Ruskom, kým na jeho čele bude Putin, ktorý bol minulý mesiac zvolený na ďalších šesť rokov do čela štátu.
Rusko v chystanej dohode z Istanbulu podľa agentúry Reuters požadovalo, aby sa Ukrajina zaviazala k neutralite, zriekla sa vstupu do NATO, obmedzila veľkosť svojich ozbrojených síl a udelila východnej Ukrajine osobitné postavenie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dal jasne najavo, že je proti takýmto záväzkom.