Až osmina lyžiarskych stredísk po celom svete môže mať na konci tohto storočia nedostatok prírodného snehu v dôsledku klimatickej zmeny. Uvádza to nemecká vedecká správa zverejnená minulý týždeň.
„Zmena klímy výrazne mení typické vzorce prírodných snehových zrážok. To spôsobuje ťažké, ale rôznorodé následky pre lyžiarske strediská po celom svete,“ povedala Veronika Mitterwallnerová z katedry pre ekológiu športu na Univerzite v Bayreuthe.
Snehové strediská čelia zmenám
„Očakáva, že vo všetkých lyžiarskych oblastiach nastane zásadný pokles v počte dní s prírodnou snehovou pokrývkou, a to podľa každého odhadovaného scenára s emisiami,“ uviedla Mitterwallnerová, ktorá viedla výskum snehovej pokrývky v siedmich veľkých horských regiónoch obľúbených medzi vyznávačmi zimných športov.
Úbytok snehu je obzvlášť pozorovateľný v nižších nadmorských výškach, píše sa v štúdii zverejnenej v časopise PLOS ONE.
Lyžiarsky turistický ruch bude musieť zareagovať a zrejme sa bude presúvať do vyšších polôh, čo bude mať pravdepodobne smrtiace následky pre vysokohorské rastliny a živočíchy.
Mnoho lyžiarskych stredísk podľa štúdie zápasí s ekonomickými dopadmi tohto presúvania, aj keď niektoré sa možno uchýlia k používaniu umelého snehu.
Zároveň bude treba vybudovať nové cesty a ďalšiu infraštruktúru, aby sa sprístupnili oblasti vzdialené od husto obývaných oblastí, čo bude mať ďalší dopad na prírodné zdroje.
Obzvlášť vážny vplyv to bude zrejme mať na vysokohorské druhy, ktoré sú už aj tak ohrozené. Štúdia tiež podnietila akademikov, aby posilnili naliehavú potrebu riešiť klimatické zmeny, približuje portál ABC News.
„Ak mám byť úprimná, zistenia tejto správy ma neprekvapujú,“ povedala klimatologička a profesorka Austrálskej národnej univerzity Janette Lindesayová. „Niet pochýb o tom, že smerujeme k ešte teplejšej budúcnosti.“
Menej snehu znamená menej vody
Problém s ubúdajúcim množstom snehu pokrýval už na začiatku tohto roku aj portál CNN. Pripomínal, že úbytok je obrovský problém pre obce, ktoré sú závislé od snehu. Mnohé svetové zásoby vody sú už teraz ohrozené zmenou klímy v dôsledku sucha a vĺn horúčav, ktoré sú čoraz častejšie a intenzívnejšie.
Keďže sa planéta naďalej otepľuje, mnohé husto osídlené oblasti, ktoré sú závislé od snehu, budú v najbližších desaťročiach zaznamenávať zvýšené straty v dostupnosti vody.
„Keď sa režim mení na taký, v ktorom už v zime neprevláda sneh, ale namiesto toho prevláda dážď, nastáva situácia, keď môžete mať nádrže naplnené z polovice alebo menej,“ povedal vtedy pre CNN Justin Mankin, docent geografie v Dartmouthe.
„Väčšina ľudí na svete žije v povodiach riek, ktoré sa nachádzajú v priepasti, kde sa zrýchľuje pád z útesu straty snehu, pričom každý ďalší stupeň oteplenia znamená väčšiu a väčšiu stratu snehovej pokrývky,“ povedal Mankin.
Štúdia sa zameriavala na vplyvy klimatickej zmeny na každoročnú pokrývku prírodného snehu v siedmich oblastiach s vysokým stupňom lyžiarskej aktivity – v Alpách v Európe, Andách, Apalačských vrchoch a v Skalnatých horách na americkom kontinente, Austrálskych Alpách, Japonských Alpách a Novozélandských Alpách.
Približne 69 percent analyzovaných oblastí sa nachádza v európskych Alpách, ktoré sú najväčší svetový lyžiarsky trh.
Scenáre budúcnosti stredísk
Podľa štúdie môže do konca storočia úplne prísť o pokrývku prírodného snehu 13 percent lyžiarskych stredísk za predpokladu, že emisie skleníkových plynov budú vysoké, čo bude mať väčší dopad na zmenu klímy.
Asi 20 percent nebude mať do konca tohto storočia ani polovicu dní s úplnou snehovou pokrývkou oproti počtu dní v doterajšej histórii.
Vysoké emisie sa vzťahovali na jeden z troch scenárov klimatickej zmeny na základe modelu Shared Socio-economic Pathways (Spoločné sociálno-ekonomické dráhy), ktorý bol uvedený v štúdii, spolu s "nízkymi" a "veľmi vysokými" emisiami.
Mitterwallnerová pre ABC News uviedla, že jej tím sa pri zhrnutí svojich zistení zameral na prognózu "vysokých emisií", pretože ju považoval za najaktuálnejší a najrealistickejší z týchto troch scenárov.
Napriek tomu štúdia zistila, že počet dní so snehovou pokrývkou za rok vo všetkých siedmich "hlavných horských oblastiach so zjazdovým lyžovaním sa celosvetovo výrazne zníži" vo všetkých troch scenároch.
Profesorka Lindesayová uviedla, že je potrebné zintenzívniť úsilie v boji proti zmene klímy a znížiť potenciálne škody na alpskom prostredí.
„Scenáre sú v skutočnosti príbehmi... zohľadňujú možné budúce emisie oxidu uhličitého, sociálno-ekonomické okolnosti, rast populácie a možné politické reakcie na globálne otepľovanie,“ povedala.
„Najlepšie, čo môžeme urobiť, je znížiť emisie na čistú nulu tak rýchlo, ako sa len dá.“
Článok TASR autorsky doplnila Sofia Martinková. Text vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
