Švédsko sa dnes stalo 32. členom Severoatlantickej aliancie. Svoj vstup škandinávska krajina potvrdila slávnostným uložením prístupového protokolu do úschovy amerického ministerstva zahraničia.
Posledný formálny krok v procese prijatia urobil švédsky premiér Ulf Kristersson, keď protokol odovzdal americkému ministrovi zahraničia Antonymu Blinkenovi. Ten pripomenul, že Švédsko o vstup do NATO požiadalo kvôli ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, a vyhlásil, že aliancia je teraz silnejšia ako kedykoľvek predtým.
Oficiálne prijatie
Americké ministerstvo zahraničia potvrdilo, že dnes boli splnené podmienky pristúpenia Švédskeho kráľovstva, stanované článkom II Protokolu Severoatlantickej zmluvy.
"Toto je pre Švédsko historická chvíľa. Je historická pre alianciu, je historická pre transatlantický vzťah," povedal Blinken. Vstup Švédska do NATO podľa neho predstavuje tiež "strategický neúspech" Ruska.
Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že NATO je po prijatí Švédska silnejšie než kedykoľvek predtým. Vyjadril sa tak bezprostredne po oznámení, že sa táto severská krajina vo štvrtok stala 32. členom Severoatlantickej aliancie, informuje podľa správy agentúry AFP.
Jednotnejšie NATO
"Keď začal Putin svoju brutálnu agresívnu vojnu proti obyvateľstvu Ukrajiny, myslel si, že môže oslabiť Európu a rozdeliť NATO... Po dnešnom prijatí Švédska je však NATO jednotnejšie, odhodlanejšie a dynamickejšie ako kedykoľvek predtým," uviedol Biden.
Švédsky premiér predtým na sieti X oznámil, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ho formálne informoval, že všetci členovia aliancie už prijali prístupový protokol a že prizval Švédsko k pristúpeniu k Severoatlantickej zmluve.
Stoltenberg potom vstup Švédska do NATO privítal ako historickú udalosť a zdôraznil, že severská krajina má teraz konečnú záruku bezpečnosti.
"Švédsko je teraz 32. členom NATO a zaujalo právoplatné miesto pri našom stole," napísal Stoltenberg na sieti X. Pristúpenie Švédska podľa neho robí NATO silnejším a Švédsko bezpečnejším.
Silná obrana
Taktiež Biely dom dnes konštatoval, že členstvo Švédka v NATO "urobí Spojené štáty a našich spojencov ešte bezpečnejšími".Kristersson na slávnostnej ceremónii vo Washingtone ubezpečil, že jeho krajina bude zdieľať bremeno, zodpovednosť a riziká so svojimi spojencami.
"Švédsko urobilo slobodné, demokratické, suverénne a jednotné rozhodnutie pristúpiť k NATO," povedal švédsky premiér. Zároveň zdôraznil, že Rusko bude v dohľadnej dobe predstavovať vážnu hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) víta Švédske kráľovstvo v Severoatlantickej aliancii. Vyzdvihol, že slovensko-švédske vzťahy dostanú nový impulz na ďalšie posilnenie spolupráce aj v oblasti obrany a bezpečnosti.
Minister dodal, že posilnením NATO o nového člena sa posilní aj bezpečnosť Slovenska. Tento rok si koncom marca Slovensko zároveň pripomenie 20. výročie od svojho vstupu do Severoatlantickej aliancie.
Švédsko podalo prihlášku do NATO spoločne s Fínskom v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu predvlani na jar. Kým o Fínsko sa aliancia rozšírila začiatkom vlaňajšieho apríla, vstupu Švédska dlho bránili Turecko a Maďarsko. Ankara pripojenie severskej krajiny k aliancii schválila tento rok v januári. Posledná prekážka rozšírenia padla 26. februára, keď rozšírenie aliancie o Švédsko schválil po mesiacoch prieťahov aj maďarský parlament.
Švédsko opúšťa vyše dvestoročnú históriu neutrality
Švédsko spolu s Fínskom zachovávalo v rámci Európy dlhú dobu vojenskú neutralitu.
Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala pred dvoma rokmi vo februári, ale situáciu zmenila. Švédsko začalo rozmýšľať nad tým, že bude musieť svoju obrannú politiku prehodnotiť.
Zatiaľ čo v uplynulých 20 rokoch podporovalo integráciu v oblasti obrany len asi 20 až 30 percent Švédov, už dva mesiace po začiatku invázie schvaľovala vstup krajiny do Severoatlantickej aliancie podľa médií celá polovica obyvateľov tejto severskej krajiny.
Na rozdiel od Fínska sa však Švédsko podľa analytikov stavalo k možnému vstupu do Severoatlantickej aliancie zdráhavejšie. Švédska stredoľavá vláda, ktorá bola ohľadom možného členstva krajiny v NATO sama rozdelená, najskôr podľa všetkého dúfala, že sa otázke vstupu do aliancie vyhne.
Záležitosť začala brať vážne až vo chvíli, keď Fínsko naznačilo, že sa k NATO zrejme pripojí aj bez ohľadu na postoj Švédska.
Úlohu v istej váhavosti Švédov v tejto otázke oproti Fínsku zohráva aj geografická poloha. Vzhľadom na takmer 1300 kilometrov dlhú hranicu s Ruskom si Fínsko bezpečnostnú hrozbu zo strany Moskvy bezprostredne stále uvedomuje. Švédsko naopak s Ruskom nehraničí vôbec, ako nárazníková zóna pre nich historicky fungovalo práve Fínsko.
Zdržanlivý prístup
Ako sa v Helsinkách s vtipom hovorí, Švédsko po stáročia vo vojnách bojovalo do posledného Fina. A zdržanlivejší prístup Švédska je podľa Gunilly Herolfovej zo švédskeho Ústavu medzinárodných vzťahov daný dlhou tradíciou neutrality. "Vzhľadom na dvestoročnú históriu neutrality je to pre obyvateľov (Švédska) prirodzená vec. Fínsko sa naopak v dejinách opakovane ocitovalo v dramatickej situácii, "povedala v roku 2022 denníku Financial Times.
Švédski sociálni demokrati sa až do roku 2022 stavali proti vstupu do NATO, a to počas celej jeho existencie, teda 73 rokov. Ešte na zjazde v novembri 2021 sociálna demokracia svoj odmietavý postoj k vstupu do NATO potvrdila.
Ruský vpád na Ukrajinu však jej názor zmenil. A štyri stredopravé strany sa už skôr vyjadrovali v prospech členstva v NATO a tiež nacionalistickí Švédski demokrati uviedli, že členstvo podporia, ak sa k aliancii pripojí Fínsko. V polovici mája 2022 tak vtedajšia premiérka Magdaléna Anderssonová oznámila, že Švédsko sa rozhodlo oficiálne požiadať o členstvo v NATO.
Prihlášku do nej podalo spoločne s Fínskom predvlani 18. mája. Obe severské krajiny boli formálne prizvané do aliancie na madridskom summite na konci júna; ich vstup odsúhlasila predvlani koncom augusta aj česká Snemovňa. Fínsko sa členom aliancie stalo vlani začiatkom apríla.
Vstup Švédska do aliancie dlhý čas bránilo Turecko a Maďarsko. Ankara žiadala potieranie skupín, ktoré Turecko považuje za teroristické. Ďalej žiadala zrušenie zbraňového embarga - švédske úrady preto v septembri 2022 obnovili vydávanie licencií pre predaj zbraní do Turecka.
Nakoniec Turecko odsúhlasilo vstup Švédska tento rok v januári, Maďarsko o mesiac neskôr, koncom februára.
Dlhý proces schvaľovania
Na začiatku marca potom nový maďarský prezident Tamás Sulyok podpísal zákon o vstupe Švédska do NATO. A dnes sa táto krajina stala 32. členskou krajinou aliancie po tom, čo vo Washingtone odovzdala príslušné prístupové protokoly.
Oficiálnu politiku vojenskej neutrality si Švédsko uchovávalo od konca napoleonských vojen, a najmä v minulom storočí počas prvej a druhej svetovej vojny.
Krajina s nikým bezprostredne nebojovala od švédsko-nórskej vojny v roku 1814. V 90. rokoch 20. storočia bola jej politika neutrality zmenená na vojenskú neangažovanosť "s cieľom umožniť" neutralitu v prípade vojny.
Švédsko spolu s Fínskom vstúpilo v roku 1994 do programu NATO Partnerstvo pre mier a v roku 1997 sa obe krajiny pripojili k Euroatlantickej rade partnerstva, ktorá združuje všetkých spojencov a partnerské krajiny NATO v euroatlantickom priestore.
Stali sa tak jednými z najaktívnejších partnerov NATO, zúčastnili sa misií vedených aliancií na Balkáne, v Afganistane a v Iraku, ako aj mnohých spoločných vojenských cvičení.
Rusko v súvislosti s chystaným vstupom severských krajín do aliancie varovalo, že ak Fínsko a Švédsko vstúpia do NATO, rozmiestnia vo svojej Kaliningradskej oblasti na Balte jadrové a hypersonické zbrane.
Krajina má podľa vojenských analytikov moderné a kompetentné ozbrojené zložky. V posledných desaťročiach však výrazne znížila svoje výdavky na obranu, z 2,6 percenta HDP v roku 1990 až na 1,3 percenta v roku 2022.
Istý obrat v tejto tendencii nastal po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Povinná vojenská služba vo Švédsku existuje od roku 1901 s výnimkou obdobia medzi rokmi 2010 až 2017.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu oznámilo Švédsko spoločne s Fínskom výrazné zvýšenie výdavkov na obranu. V polovici minulého roka krajina navýšila výdavky na obranu na rok tohtoročný, ktoré teraz predstavujú asi 119 miliárd švédskych korún, teda takmer dvojnásobok oproti roku 2020.
Predstavuje to asi 2,1 percenta švédskeho HDP, čo je v súlade s dvojpercentnou požiadavkou, ku ktorej sa zaviazali členské štáty NATO. Počet vojakov v aktívnej službe by sa mal podľa švédskej armády do roku 2035 zdvojnásobiť na približne 120-tisíc.