Novinári agentúry AFP v Pásme Gazy od začiatku vojny 7. októbra nasadzujú životy, aby informovali svet o situácii na mieste. Aj skúsení spravodajcovia sa pritom stretávajú s vyčerpaním, psychickými dopadmi konfliktu a komplikáciami v novinárskej práci.
Ich životy sa navždy zmenili
Hrôzy, ktoré videli na vlastné oči, obavy zo smrti a odhodlanie vojnu zdokumentovať žurnalisti popísali v rozhovoroch, ktoré agentúra začiatkom tohto mesiaca publikovala na svojom webe.
Väčšina z ôsmich spolupracovníkov AFP mala pred minuloročným 7. októbrom za sebou niekoľko vojen a ako obyvatelia Pásma Gazy sa v dôsledku 17 rokov trvajúcej blokády stretávali s obmedzením pohybu. Boli zvyknutí, že museli navštevovať márnice, aby spočítali mŕtvych.
Ich životy sa však navždy zmenili, keď pri teroristickom útoku Hamasu na Izrael zahynulo 1 160 ľudí, najmä civilistov. Podľa Hamasom ovládaného ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy si izraelská ofenzíva odvtedy vyžiadala životy už viac ako 28-tisíc Palestínčanov.
"Okolo šiestej ráno som bol vonku, keď som počul výbuchy, ktoré akoby prichádzali odvšadiaľ," spomína Ádil Zaanún, ktorý pôsobí v Gaze ako novinár AFP už 30 rokov. "Snažili sme sa zistiť, či ide o izraelské bombardovanie alebo o raketovú paľbu Hamasu. Obvolal som všetkých kolegov z AFP, aby sa zišli v kancelárii... Cestou som obvolal všetkých hovorcov Hamasu a Islamského džihádu. Hovorili, že o ničom nevedia. Nakoniec jeden z nich povedal, že sa brigády Kasám (ozbrojené krídlo Hamasu) chystajú vydať vyhlásenie.O niečo neskôr sa objavilo oznámenie ich šéfa Muhammada Dífa, ktorý oznámil, že začala ‘operácia Povodeň al-Aksá‘," dodal s odkazom na útok Hamásu zo 7. októbra.
Bolesť, utrpenie a hnev
Pokiaľ je to možné, reportéri, fotografi a kameramani AFP sa ponáhľajú na miesto každého nového vzdušného úderu. Zakaždým sa okrem nebezpečenstva druhého náletu, ktorý by ich mohol zabiť, stretávajú s bolesťou, utrpením a niekedy aj hnevom preživších. Hrôzu zohavených tiel, často malých detí, treba vidieť, popísať, vyfotografovať, natočiť.
"Ak funguje internet, vymieňajú si novinári informácie o mieste najnovších úderov cez WhatsApp. Keď spojenie nefunguje, snažíme sa sledovať zvuk a akonáhle sme v oblasti, ľudia nás navedú," povedal Muhammad Abid, ktorý pôsobí ako fotograf AFP v Pásme Gazy 24 rokov.
Pohybovať sa na mieste však podľa neho nie je ľahké a všade sa tvoria dopravné zápchy. Takmer dva milióny ľudí vysídlili a väčšina z nich sa teraz ukrýva v Rafahu na samom juhu Pásma Gazy. "Musíte sa prepletať medzi vlnami vysídlencov, medzi stanmi a stánkami postavenými uprostred cesty. Celé štvrte boli porovnané so zemou a ostali z nich len trosky," hovorí fotograf.
"Kvôli našej práci vidíme viac hrôz ako ktokoľvek iný"
"Jeden liter benzínu môže stáť 45 dolárov," povedal Zaanún. "Niekedy radšej ideme hodinu pešo, než aby sme išli autom, pretože nevieme, či zajtra, keď nás môže čakať dôležitejšia cesta, benzín zoženieme," dodal.
Mai Jághíová, ktorá je 16 rokov reportérkou AFP, sa tiež musela vyrovnať s vyčerpaním a pocitom bezmocnosti. Keď niektorí čitatelia spochybňovali údaje ministerstva zdravotníctva o počte zabitých obyvateľov Gazy, obchádzala nemocnice, aby informácie overila.
Prinútila úradníkov, aby jej ukázali počítačový systém, kam zapisujú obete: v jednom stĺpci sú tí, ktorí boli zabití vo vojne, v druhom tí, ktorí zomreli prirodzenou smrťou. "Kvôli našej práci vidíme viac hrôz ako ktokoľvek iný," povedala. "Je našou povinnosťou popísať utrpenie ľudí. No keď sa do neho ponoríte, uvedomíte si, aké obrovské je aj pre nás a ako sme bezmocní," dodala.
Keď vojna začala, tím AFP dúfal, že nebude trvať dlho, a že život pôjde napriek všetkému ďalej, povedal Zaanún. Čoskoro sa však podľa neho naplno prejavila terajšia hrôza. "Údery zo vzduchu, z mora i zo zeme zosilneli. Nikdy predtým sme to takto nezažili. Izraelská armáda pálila na domy, keď ich obyvatelia boli ešte vo vnútri. Počet zabitých a zranených neprestával rásť," dodal.
Odrezaní od sveta
Práca sa novinárom AFP ešte viac skomplikovala, keď izraelská armáda nariadila, aby sa všetci obyvatelia severu Pásma Gazy, ktorý bol domovom väčšiny reportérov, evakuovali na juh.
Nielenže museli novinári 13. októbra opustiť svoje domovy, museli sa evakuovať aj z redakcie AFP, ktorá bola pre mnohých druhým domovom. Ďalšia rana prišla, keď túto kanceláriu vážne poškodili pri vzdušnom údere a kamera na jej balkóne, ktorá svetovým médiám od začiatku vojny poskytovala živý prenos, prestala fungovať.
Od 9. októbra, keď Izrael uvalil na Pásmo Gazy "totálnu blokádu" sú novinári agentúry AFP v Gaze odrezaní od sveta. Na rozdiel od niektorých predchádzajúcich konfliktov im nemohli pomôcť kolegovia z Jeruzalema ani z iných redakcií AFP. Dokonca aj zavolať kolegom do Jeruzalema, s ktorými vždy úzko spolupracovali, bolo zrazu náročné.
Ani jednému novinárovi AFP napriek početným žiadostiam izraelské úrady neumožnili Pásmo Gazy opustiť. K ich obavám o život zároveň neprispel nárast počtu zabitých novinárov v Pásme. K 7. februáru v konflikte podľa Výboru na ochranu novinárov (CPJ) v Pásme Gazy zahynulo 85 novinárov a ďalších mediálnych pracovníkov.
Ich rodiny panikária
"Jedného dňa došlo k úderu, ktorý si neďaleko odo mňa vyžiadal životy niekoľkých kolegov," povedal Zaanún. "Predstavte si, že pred vami umierajú vaši priatelia, vaši kolegovia. Predstavte si, že vás prebudí hluk silného bombardovania, že vidíte ľudské pozostatky lietať všetkými smermi, že sa vám zrúti stan nad hlavou, a že na vás padá hromada prachu a piesku," dodal.
"Všetci vieme, že to môže byť kedykoľvek niekto z nás," dodal. "Vedia to aj naše rodiny. Panikária. Keď funguje telefón, naše ženy a deti nám neustále volajú a pýtajú sa, kde sme a čo robíme.... vedia, že kamkoľvek pôjdeme, mierime do srdca smrti, a dúfajú, že prežijeme, " dodal.
Vzhľadom na to, že izraelská armáda oznámila agentúre AFP, že "nemôže zaručiť bezpečnosť" novinárov agentúry v Pásme Gazy, cítia sa všetci ohrození. "To, že máte na sebe nepriestrelnú vestu s nápisom PRESS, vás neochráni," povedal fotograf Abid.
Kameraman AFP Jahjá Hasúna si spomína na jeden októbrový útok v meste Gaza. "Obyvateľov jedného domu varovali, že bude bombardovaný. Pripravili sme sa s ďalšími novinármi pod verandou protiľahlej budovy. O niekoľko minút neskôr bola terčom útoku práve naša budova. Troch z mojich kolegov zabili," povedal.
Strach, že sa stanú terčom útoku, je o to silnejší, keď novinárov obviňujú z toho, že sa podieľajú na činnosti Hamasu. Niektorí kritici zašli tak ďaleko, že tvrdia, že reportéri boli pred útokom 7. októbra o pláne informovaní, čo vedenie AFP dôrazne odmietlo.
Čelia obvineniam zo zaujatosti
Novinári AFP v Pásme Gazy považujú také obvinenia za o to viac poburujúce, že roky úzko spolupracovali s izraelskými kolegami v jeruzalemskej redakcii. Fotograf Abid uviedol, že novinári čelia obvineniu zo zaujatosti, ale zostávajú profesionálmi. "Zostávame novinári, aj keď sú naši susedia, naši priatelia a naše rodiny bombardovaní," povedal.
Realita je taká, že väčšina majiteľov domov v Pásme Gazy nechce novinárom prenajímať byt v obave, že bude terčom bombardovania. Niekedy tak novinári musia za strechu nad hlavou zaplatiť aj päťnásobok bežného nájmu.
Obviňovanie novinárov v Pásme Gazy zo sympatizovania s Hamasom podľa AFP pramení z toho, že žurnalisti sú v pravidelnom kontakte s predstaviteľmi Hamasu, ako sa od nich očakáva, aby mohli správne vykonávať svoju prácu.
"Kontakt je neodvratný," povedal Zaanún. Každý deň izraelská vláda a Hamas, ktorý Pásmo Gazy ovláda od roku 2007, oznamujú nové operácie a najnovšie počty mŕtvych a vzájomne sa vyhrážajú. Agentúra AFP musí systematicky žiadať o reakciu obe strany, aby mohla poskytovať vyvážené a nestranné správy.
"V Gaze nie je veľa novinárov a ani toľko (politických) vodcov. Takže je to malý svet a nakoniec sa navzájom spoznávame," povedal Zaanún, ktorý kariéru v Gaze zahájil v čase, keď územie ovládalo hnutie Fatah Jásira Arafata. Priamy kontakt s ozbrojeným krídlom Hamasu nemá. "Komunikuje iba prostredníctvom vyhlásenia," dodal.