Znepokojujúce zistenia založené na teplotných záznamoch obsiahnutých v kostrách morských húb naznačujú, že globálna zmena klímy pokročila oveľa ďalej, ako sa doteraz predpokladalo.

Globálne otepľovanie spôsobujú emisie skleníkových plynov spôsobené človekom. Získanie presných informácií o rozsahu otepľovania je veľmi dôležité, pretože nám pomôže pochopiť, či sú extrémne výkyvy počasia v blízkej budúcnosti pravdepodobnejšie a či svet dosahuje pokrok pri znižovaní emisií.

Doterajšie odhady otepľovania horných vrstiev oceánov vychádzali najmä zo záznamov teploty morskej hladiny, ktoré však pochádzajú len z obdobia pred 180 rokmi. Namiesto toho vedci skúmali 300 rokov staré záznamy zachované v kostrách dlho žijúcich morských húb z východného Karibiku. Pomocou nich zisťovali najmä zmeny množstva chemickej látky známej ako “stroncium“ v kostrách, ktorá odráža zmeny teploty morskej vody počas života organizmu.

Udržanie priemerného nárastu globálnej teploty pod 1,5 °C od predindustriálneho obdobia je cieľom Parížskej klimatickej dohody z roku 2015. Výskum, publikovaný v časopise Nature Climate Change, naznačuje, že táto príležitosť už pominula. Zem už možno v skutočnosti dosiahla oteplenie najmenej o 1,7 °C od predindustriálnych čias, čo je hlboko znepokojujúce zistenie.

Meranie teploty oceánov

Globálne otepľovanie spôsobuje veľké zmeny v zemskej klíme. Nedávno sa to prejavilo počas bezprecedentných horúčav v južnej Európe, Číne a veľkých častiach Severnej Ameriky.

Oceány pokrývajú viac ako 70 percent povrchu Zeme a absorbujú obrovské množstvo tepla a oxidu uhličitého. Globálne povrchové teploty sa tradične vypočítavajú spriemerovaním teploty vody na povrchu mora a vzduchu tesne nad povrchom pevniny.

Historické záznamy o teplotách oceánov sú však nejednotné. Najstaršie záznamy o teplote morí sa získavali vkladaním teplomera do vzoriek vody zozbieraných loďami. Systematické záznamy sú k dispozícii len od 50. rokov 19. storočia, aj to ešte len v obmedzenom rozsahu. Vzhľadom na nedostatok starších údajov Medzivládny panel pre zmenu klímy definoval predindustriálne obdobie ako obdobie od roku 1850 do roku 1900.

Ľudia však pumpujú do atmosféry značné množstvo oxidu uhličitého minimálne od začiatku 18. storočia. Základné obdobie, od ktorého sa meria otepľovanie, by sa malo v ideálnom prípade vymedziť od polovice 17. storočia alebo skôr.

Začiatkom 19. storočia došlo k sérii mimoriadne veľkých sopečných erupcií, ktoré spôsobili obrovské globálne ochladenie. To sťažuje presnú rekonštrukciu stabilných východiskových teplôt oceánov. Čo keby však existoval spôsob, ako presne merať teploty oceánov v priebehu storočí v minulosti? Skutočne existuje a nazýva sa “sklerospongeová termometria“.

Štúdium špeciálnej huby

Sklerospongy sú skupinou morských húb, ktoré sa podobajú tvrdým koralom, pretože vytvárajú karbonátový skelet. Rastú však oveľa pomalšie a môžu sa dožiť stoviek rokov.

Kostra obsahuje množstvo chemických prvkov vrátane stroncia a vápnika. Pomer týchto dvoch prvkov sa mení počas teplejších a chladnejších období. To znamená, že sklerospongy môžu poskytnúť podrobný denník morských teplôt s presnosťou na 0,1 °C.

Názov skúmaneho druhu huby je Ceratoporella nicholsoni. Vyskytujú sa vo východnom Karibiku, kde je prirodzená variabilita teplôt horných vrstiev oceánu nízka, čo uľahčuje určenie účinkov klimatických zmien. Vedci zisťovali teploty v časti známej ako “zmiešaná vrstva oceánu“. Ide o hornú časť oceámu, kde dochádza k výmene tepla medzi atmosférou a vnútrom oceánu.

Skúmali teploty spred 300 rokov, aby zistili, či je súčasné časové obdobie, ktoré definuje predindustriálne teploty, presné. Aký je výsledok? Záznamy húb ukázali takmer konštantné teploty v rokoch 1700 až 1790 a 1840 až 1860 (s medzerou uprostred v dôsledku sopečného ochladenia). Nárast teplôt oceánov začal od polovice 60. rokov 19. storočia a jednoznačne sa prejavil v polovici 70. rokov 20. storočia. To naznačuje, že predindustriálne obdobie by sa malo definovať ako roky 1700 až 1860.

Čo to znamená pre globálne otepľovanie?

Na základe tejto novej základnej línie sa ukazuje úplne iný obraz globálneho otepľovania. Otepľovanie oceánov spôsobené človekom sa začalo prinajmenšom o niekoľko desaťročí skôr, ako sa predtým predpokladalo v IPCC. Dlhodobé klimatické zmeny sa bežne merajú na základe priemerného oteplenia za 30 rokov od roku 1961 do roku 1990, ako aj na základe oteplenia v posledných desaťročiach.

Zistenia naznačujú, že v intervale medzi koncom novo definovaného predindustriálneho obdobia a uvedeným 30-ročným priemerom sa teplota oceánov a povrchu pevniny zvýšila o 0,9 °C. To je oveľa viac ako oteplenie o 0,4 °C, ktoré odhadol IPCC pri použití konvenčného časového rámca pre predindustriálne obdobie.

Ak k tomu pripočítame priemerné globálne oteplenie o 0,8 °C od roku 1990 do posledných rokov, Zem sa mohla od predindustriálneho obdobia otepliť v priemere najmenej o 1,7 °C. To naznačuje, že sme prekročili cieľ 1,5 °C stanovený v Parížskej dohode.

Hlavný cieľ dohody, udržať priemerné globálne otepľovanie pod 2 °C, bude teraz s veľkou pravdepodobnosťou prekročený do konca roku 2030 — takmer o dve desaťročia skôr, ako sa očakávalo.

Štúdia priniesla aj ďalšie alarmujúce zistenie. Od konca 20. storočia sa teplota vzduchu na pevnine zvyšuje takmer dvakrát rýchlejšie ako teplota povrchu oceánov a v súčasnosti je o viac ako 2 °C vyššia ako predindustriálna úroveň. To je v súlade s dobre zdokumentovaným poklesom arktického permafrostu a zvýšenou frekvenciou vĺn horúčav, požiarov a sucha na celom svete.

Revidované odhady naznačujú, že zmena klímy je v pokročilejšom štádiu, než sme si mysleli. To je dôvod na veľké obavy. Zdá sa, že ľudstvo premárnilo svoju šancu obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C a má pred sebou veľmi náročnú úlohu udržať otepľovanie pod 2 °C. To zdôrazňuje naliehavú potrebu znížiť globálne emisie do roku 2030 na polovicu.

Malcolm McCulloch

Článok bol preložený z portálu The Conversation. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN globálne FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne