Šéf Africkej rozvojovej banky (AfDB) uviedol, že rozsiahle úložiská uhlíka a ložiská nerastných surovín, ktoré sú dôležité pre ekologické hospodárstvo, by sa mohli využiť na získanie finančných prostriedkov na riešenie ničivého vplyvu klimatických zmien na kontinente.
Podľa výskumnej skupiny Climate Policy Initiative africké krajiny potrebujú do roku 2030 približne 250 miliárd dolárov ročne na realizáciu svojich národných klimatických plánov na čistý rast a prispôsobenie sa zmene klímy. V súčasnosti však dostávajú ročne len približne 29,5 miliardy dolárov.
Prezident AfDB Akinwumi Adesina uviedol, že jedným z riešení tohto nedostatku je, aby africké krajiny hľadali nekonvenčné, ale udržateľné metódy financovania, ktoré zahŕňajú prehodnotenie ich hrubého domáceho produktu (HDP) na základe ich prírodného kapitálu.
„Sme oveľa bohatší, ako teraz. Afrika nemôže byť bohatá na prírodu a chudobná na hotovosť,“ povedal Adesina.
„Musíme prehodnotiť bohatstvo Afriky na základe jej prírodného kapitálu. Afrika má obrovskú lesnú pôdu; Konžská panva poskytuje environmentálny tovar a služby z hľadiska sekvestrácie uhlíka... všetko treba prehodnotiť,“ povedal v rozhovore pre Context.
Prehodnotenie HDP Afriky na základe jej bohatého prírodného kapitálu by znamenalo, že by vlády mohli využiť novoobjavený kapitál na uvoľnenie financovania z multilaterálnych bánk a finančných inštitúcií na projekty energetickej transformácie a klimatickej odolnosti, povedal.
Prírodný kapitál
Ekonómovia celé desaťročia tvrdili, že cena za prírodu – myšlienka nazývaná prírodný kapitál – je jedným z najlepších spôsobov, ako ju zachrániť.
Okrem hodnoty zásob uhlíka v jej bohatých prírodných ekoystémoch má Afrika asi 30 % globálnych zásob nerastných surovín.
Patrí medzi ne kobalt v Demokratickej republike Kongo, mangán v Južnej Afrike a lítium v Zimbabwe.
Ale aj apriek tomu, že má Kongo polovicu afrických lesov a zásob nerastných surovín kritických pre prechod na zelenú energiu, Adesina povedal, že je považované za krajinu s nízkymi príjmami.
Medzi africkými vládami rastie konsenzus v súvislosti s holistickejším hodnotením národného hospodárstva, ktoré presahuje tradičné miery HDP.
Iniciatívy, ako je Inclusive Wealth Index (IWI) OSN, sa pozerajú na ekonomiku krajiny z pohľadu udržateľnosti, pričom okrem ľudského a ekonomického kapitálu berú do úvahy aj jej prírodné a environmentálne aktíva.
Od minulého roka niekoľko afrických krajín propagovalo svoje úložiská uhlíka a dažďové pralesy, ktoré pomáhajú generovať kapitál z globálneho trhu s kompenzáciou uhlíka, aj keď spory o kompenzácii narastajú.
V súčasnosti je podľa Adesina offsetový obchod nespravodlivo skreslený v prospech tých, ktorí ich kupujú.
„Je to neobjektívny trh, pretože tí, ktorí kupujú uhlík, určujú cenu,“ povedal Adesina. „Mnoho afrických krajín obchoduje bez dostatočných znalostí o týchto trhoch v tom, čo nazývam - zachytávanie uhlíka.“
Článok bol preložený z portálu Context. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
