Snaha o udržateľný životný štýl sa stala zdrojom úzkosti pre mnohých, ktorí sa snažia prekonať klimatický kolaps. Zároveň sa však stala aj neprehliadnuteľným zdrojom zisku pre korporácie.
Ešte nikdy nebolo pre spoločnosti výhodnejšie stať sa ekologickými a očakáva sa, že do roku 2030 bude mať globálny trh so zelenými technológiami a s udržateľnosťou hodnotu 417 miliárd dolárov, informuje CNN.
Mnohé značky sa propagujú ako ekologické, netoxické, bezplastové, bezodpadové, biologicky rozložiteľné, kompostovateľné a recyklovateľné. Často však nie je jasné, čo tieto pojmy znamenajú alebo ako overiť environmentálne tvrdenia spoločnosti.
Pre spotrebiteľov môže byť ťažké rozlíšiť legitímne fakty od nelegálnych greenwashingových kampaní, ktoré dezinformácie maskujú za environmentálne. Cieľom je predaj výrobkov konkrétnej korporácie alebo zlepšenie jej verejnej reputácie, pokračuje CNN.
Aj z týchto dôvodov poslanci Európskeho parlamentu v stredu schválili smernicu, ktorá zlepší označovanie výrobkov a zakáže používanie environmentálne klamlivých tvrdení. Píše sa to v tlačovej správe zverejnenej na webstránke europarlamentu.
Cieľom smernice, za ktorú zahlasovalo 593 poslancov, 21 bolo proti a 14 sa zdržalo hlasovania, je chrániť spotrebiteľov pred zavádzajúcimi marketingovými praktikami a pomôcť im robiť lepšie rozhodnutia pri nákupe.
Presnejšia a spoľahlivejšia reklama
V prvom rade je cieľom nových pravidiel jasnejšie a dôveryhodnejšie označovanie výrobkov tak, že sa zakáže používanie všeobecných environmentálnych tvrdení ako „šetrný k životnému prostrediu“, „prírodný“, „biologicky rozložiteľný“, „klimaticky neutrálny“ alebo „ekologický“, ak by boli uvedené bez dôkazu.
Používanie značiek udržateľnosti sa bude regulovať, a to aj vzhľadom na zmätok spôsobený ich rastúcim počtom a nepoužívaním porovnávacích údajov. V budúcnosti budú v EÚ povolené len značky udržateľnosti založené na oficiálnych systémoch certifikácie alebo zavedené verejnými orgánmi.
Smernica okrem toho zakáže tvrdenia, že výrobok má neutrálny, znížený alebo pozitívny vplyv na životné prostredie z dôvodu systémov kompenzácie emisií.
Medzi príklady greenwashingu patrí napríklad Starbucks, ktorý vydáva a propaguje „viečko bez slamky“, ktoré obsahuje viac plastu ako predchádzajúca kombinácia viečka a slamky. Alebo aj Coca-Cola, ktorá sa snaží označiť za udržateľnú a ekologickú, pričom naďalej produkuje milióny ton plastov, informuje portál medzinárodnej právnickej firmy Charles Russell Speechlys.
Trvanlivosť v centre pozornosti
Ďalším cieľom nového zákona je výraznejšie zameranie výrobcov a spotrebiteľov na trvanlivosť výrobkov. V budúcnosti musí byť informácia o záruke viditeľnejšia, pričom sa vytvorí nové, harmonizované označenie, ktoré posilní význam výrobkov s predĺženou záručnou lehotou.
Europoslankyňa Biljana Borzanová uviedla: „Tento zákon zmení každodenný život všetkých Európanov. Odstránime kultúru vyhadzovania, sprehľadníme marketing a budeme bojovať proti predčasnému zastarávaniu tovaru. Ľudia si budú môcť vybrať výrobky, ktoré sú trvanlivejšie, opraviteľné a udržateľné vďaka spoľahlivým etiketám a reklamám.“
Nové pravidlá okrem iného zakážu aj neopodstatnené tvrdenia o trvanlivosti výrobkov, napríklad že práčka vydrží päťtisíc pracích cyklov, ak to tak za normálnych podmienok nie je.
„A čo je najdôležitejšie, spoločnosti už nebudú môcť klamať ľudí tvrdením, že plastové fľaše sú dobré, pretože spoločnosť niekde vysadila stromy, alebo tvrdiť, že niečo je udržateľné bez toho, aby vysvetlili ako. Je to veľká výhra pre nás všetkých,“ vysvetľovala ďalej Brozanová.
Smernicu ešte musí schváliť aj Rada EÚ (členské štáty), potom bude zverejnená v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú mať následne 24 mesiacov na to, aby ju transponovali do svojho vnútroštátneho práva.
Článok TASR autorsky doplnila Sofia Martinková. Text vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
