Väčšina Izraelčanov by súhlasila s plánom Spojených štátov na ukončenie vojny v Pásme Gazy, ktorý by zahŕňal prepustenie rukojemníkov zadržiavaných militantným hnutím Hamas, normalizáciu vzťahov medzi Izraelom a Saudskou Arábiou a súhlas Jeruzalema s vytvorením demilitarizovaného palestínskeho štátu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, o ktorom informoval denník The Times of Israel, píše TASR.
Izraelčania by dohodu uvítali
V prieskume s odchýlkou 4,4 percenta, ktorý zrealizoval izraelský Inštitút Midgam a zúčastnilo sa na ňom 500 Izraelčanov, 51,3 percent respondentov uviedlo, že by takúto dohodu podporilo, zatiaľ čo takmer 29 percent by sa postavilo proti nej. Približne 20 percent opýtaných uviedlo, že nevie.
Podpora bola podľa predpokladov vyššia medzi centristickými a ľavicovými voličmi, z ktorých takmer tri štvrtiny (73 percent) by podporilo plán USA. Približne 39 percent pravicových voličov by dohodu tiež privítalo.
Ako vysvetľuje denník TOI, výsledky prieskumu sú v rozpore s argumentmi vysokopostavených izraelských predstaviteľov, ktorí od začiatku vojny v Pásme Gazy zdôrazňujú, že verejnosť v Izraeli nie je po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra pripravená diskutovať o dvojštátnom riešení vojenského konfliktu.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu údajne odmietol návrh, ktorý nedávno predostrel americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Návrh predpokladal, že Saudská Arábia sa spolu s ďalšími štyrmi arabskými krajinami bude podieľať na rekonštrukcii Pásma Gazy po skončení vojny.
Postoj k Spojeným štátom
Zároveň by podľa Blinkenovho návrhu Rijád súhlasil s normalizáciou vzťahov s Izraelom pod podmienkou, že Jeruzalem bude súhlasiť s prijatím nezvratných krokov na vytvorenie základov pre prípadný vznik palestínskeho štátu.
Respondentov sa v prieskume tiež pýtali, či by boli za zotrvanie izraelskej armády (IDF) v Pásme Gazy aj o tri roky. Približne 50 percent účastníkov uviedlo, že by si takúto situáciu neželali v porovnaní s 32 percentami, ktorí by uvítali, aby IDF zostali v Gaze aj v takomto časovom horizonte.
Na otázku, či sa ich postoj voči Spojeným štátom zmenil po 7. októbri, 38 percent uviedlo, že ich postoj sa nezmenil a zostáva pozitívny, zatiaľ čo 26,3 percenta respondentov odpovedalo, že ich postoj sa zmenil k lepšiemu, pričom 17,1 percenta tvrdilo, že sa zmenil k horšiemu.
Ďalších 7,2 percenta uviedlo, že ich postoj k USA sa nezmenil a naďalej zostáva nepriaznivý. Ostatných 11.1 percenta si nebolo istých. Celkovo takmer 65 percenta opýtaných vyjadrilo kladný postoj k Spojeným štátom.