Stratené druhy sú tie, ktoré neboli pozorované vo voľnej prírode viac ako desať rokov, napriek tomu, že sa po nich pátralo. Stratených druhov tetrapodov (štvornohých stavovcov vrátane obojživelníkov, vtákov, cicavcov a plazov) je viac ako 800 a sú rozšírené po celom svete.
Výskum, ktorý uverejnili v časopise Global Change Biology, sa pokúša zistiť, prečo sú niektoré druhy tetrapodov znovuobjavené, ale iné nie. Ukázalo sa tiež, že počet stratených druhov tetrapodov sa desaťročie od desaťročia zvyšuje. To znamená, že napriek mnohým hľadaniam strácame druhy tetrapodov rýchlejšie, ako ich znovu objavujeme. Najmä miera znovuobjavenia stratených druhov obojživelníkov, vtákov a cicavcov sa v posledných rokoch spomalila, zatiaľ čo miera straty druhov plazov sa zvýšila. To nie je dobrá správa. Druhy sa často strácajú, pretože ich populácie sa zmenšili na veľmi malú veľkosť v dôsledku ľudských hrozieb, ako je lov a znečistenie. V dôsledku toho mnohým strateným druhom hrozí vyhynutie. Je však ťažké chrániť stratené druhy pred vyhynutím, pretože nevieme, kde sa nachádzajú.
Znovuobjavené poznatky vedú k ochranárskym opatreniam
V roku 2018 výskumníci v Kolumbii úspešne pátrali po vtákovi Atlapetes blancae, ktorý sa od roku 1971 nikde nevyskytoval. Tento opätovný objav viedol k zriadeniu rezervácie na ochranu jeho zostávajúcej populácie, ktorá je malá a ohrozená stratou biotopov spôsobenou rozširovaním poľnohospodárstva a zmenou klímy.
V minulom roku bol v Austrálii znovuobjavený druh jaštera Tympanocryptis pinguicolla. Nebol zaznamenaný už 54 rokov a predpokladalo sa, že je vyhubený v dôsledku straty jeho trávnatého biotopu a predácie inváznymi cudzími druhmi vrátane divých mačiek. Jeho opätovné objavenie viedlo k získaniu vládnych finančných prostriedkov na vyskúšanie nových techník prieskumu s cieľom nájsť ďalšie populácie tohto druhu, na program rozmnožovania a na prípravu plánu obnovy druhu. Znovuobjavené skupiny živočíchov sú dôležité, pretože poskytujú dôkazy o ďalšej existencii veľmi ohrozených druhov a podnecujú financovanie ochranárskych opatrení. Výsledky novej štúdie môžu pomôcť určiť priority pri hľadaní stratených druhov.
Aké faktory ovplyvňujú znovuobjavenie?
Žiaľ, mnohé pátrania po stratených druhoch sú neúspešné. V roku 1993 sa pri sedemročnom pátraní v Ghane a na Pobreží Slonoviny nepodarilo znovuobjaviť strateného primáta (Piliocolobus waldronae). Výskumný tím dospel k záveru, že táto hlučná a nápadná opica, nezaznamenaná od roku 1978, je možno vyhynutá. Jej zánik zapríčinil lov a ničenie jej lesného biotopu. Ďalšie pátrania v rokoch 2005, 2006 a 2019 boli tiež neúspešné, hoci v roku 2008 bolo počuť volanie, ktoré pravdepodobne patrilo tomuto druhu.
V roku 2010 bolo spustené pátranie po ropuche mezopotámskej (Rhinella rostrata), ktorá nebola v Kolumbii zaznamenaná od roku 1914, neúspešné (viedlo však k objavu troch nových druhov obojživelníkov). Pozitívne výsledy neprinieslo ani minuloročné pátranie po druhu papagája (Pyrrhura subandina), ktorý nebol v Kolumbii zaznamenaný od roku 1949. Napriek tomu projektový tím zistil výskyt desiatich ďalších druhov papagájov v oblasti výskumu a veľké plochy vhodných biotopov, čo dáva nádej na ich ďalší výskyt.
Prečo sú teda niektoré druhy znovuobjavené, zatiaľ čo iné zostávajú stratené? Existujú špecifické faktory, ktoré ovplyvňujú opätovné objavenie? Na tieto otázky sa snažili odpovedať v štúdii, aby zlepšili schopnosť rozlišovať medzi skupinami stratených druhov, ktoré môžeme znovu objaviť, a tými, ktoré nemôžeme, pretože sú vyhynuté.
Projektový tím tvorili členovia organizácie Re:wild, ktorá od roku 2017 vedie úsilie o hľadanie stratených druhov, spolu s odborníkmi na druhy z Komisie pre prežitie druhov (SSC) Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN). Zostavili databázu 856 stratených a 424 znovuobjavených druhov tetrapodov (obojživelníkov, vtákov, cicavcov a plazov). Navrhli tri všeobecné hypotézy o faktoroch, ktoré by mohli ovplyvniť znovuobjavenie.
Napríklad telesná hmotnosť (charakteristika druhu) môže pozitívne ovplyvniť opätovné objavenie, pretože väčšie stratené druhy by sa mali ľahšie nájsť. Stratené druhy, ktoré obývajú husté lesy (charakteristika prostredia), nemusia byť znovuobjavené, pretože ich hľadanie je náročné. Stratené druhy postihnuté hrozbami súvisiacimi s ľudskou činnosťou (napr. invázne cudzokrajné druhy, ktoré sa v dôsledku globálneho obchodu šíria na nové lokality) nemusia byť znovuobjavené, pretože môžu byť vyhubené.
Na základe týchto hypotéz sme zozbierali údaje o sérii premenných súvisiacich s každým strateným a znovuobjaveným druhom, ako napríklad ich telesnú hmotnosť, ktoré sme potom analyzovali z hľadiska ich vplyvu na znovuobjavenie.
Ťažko nájdený + zanedbaný = znovuobjavený
Pozitívne je, že naše výsledky naznačujú, že hoci je ťažké nájsť mnohé stratené druhy, s určitým úsilím a použitím nových techník je pravdepodobné, že budú znovuobjavené. Medzi tieto druhy patria tie, ktoré sú veľmi malé, žijú pod zemou, sú nočnými živočíchmi, a tie, ktoré žijú v oblastiach, ktoré je ťažké preskúmať.
Zároveň bol od ukončenia našej štúdie v Južnej Afrike znovuobjavený druh hlodavca, Cryptochloris wintoni. Tento druh nebol vo voľnej prírode zaznamenaný od roku 1937. Väčšinu času žije pod zemou, preto sa pátranie uskutočnilo pomocou techník vrátane DNA prostredia a termovízie.
Výsledky tiež naznačujú, že niektoré druhy sú vedcami zaoberajúcimi sa ochranou prírody zanedbávané, najmä tie, ktoré sa nepovažujú za charizmatické, ako sú plazy, malé druhy a hlodavce. Vyhľadávanie týchto druhov môže byť tiež odmenené úspechom. Chameleón Voeltzkowov (Furcifer voeltzkowi), malý druh plaza, bol v roku 2018 znovuobjavený na Madagaskare.
Stratený alebo vyhynutý?
Výsledky bohužiaľ tiež naznačujú, že niektoré stratené druhy pravdepodobne nenájdeme bez ohľadu na to, ako usilovne budeme hľadať, pretože sú vyhynuté. Napríklad zostávajúce stratené druhy cicavcov sú v priemere trikrát väčšie ako znovuobjavené druhy cicavcov. Niektoré z týchto veľkých, charizmatických a nápadných druhov by už mali byť znovuobjavené.
Jedna tretina zostávajúcich stratených druhov cicavcov je endemická na ostrovoch, kde sú tetrapodné druhy obzvlášť ohrozené vyhynutím. Hlodavec Melomys rubicola, ktorý bol kedysi považovaný za stratený druh, bol nedávno austrálskou vládou vyhlásený za vyhynutý. Obýval malý ostrov, ktorý bol podrobený rozsiahlemu prieskumu ak by ešte existoval, mal by byť už znovu objavený.
Stratené druhy vtákov sú v priemere nezvestné dlhšie ako tie, ktoré boli znovuobjavené (28 % je nezvestných viac ako 100 rokov), a po mnohých z nich sa pátralo viackrát – niektoré z týchto druhov mali byť už tiež znovuobjavené.
Napriek tomu dochádza k neočakávaným znovuobjaveniam dávno stratených druhov, ako je napríklad vták Dicaeum quadricolor, takže by sme nemali strácať nádej a rozhodne by sme mali pokračovať v hľadaní. Niektoré pátrania však prebiehajú aj po dávno stratených druhoch, ktoré sa považujú za vyhynuté, ako napríklad tasmánsky tiger (Thylacinus cynocephalus).
Článok bol preložený z portálu The Conversation. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
