Pred českým Ústavným súdom v stredu vypovedali dvaja ministri, ktorých si súd predvolal ako svedkov v prípade vlaňajšieho skrátenia mimoriadnej valorizácie penzií. Opozičné hnutie ANO tento krok vlády napadlo a podalo na Ústavný súd návrh na jeho zrušenie, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Kritika retroaktivity
Hnutie vláde vyčíta najmä retroaktivitu opatrenia - vláda podľa neho narušila legitímne očakávania dôchodcov, ktorí s vyššou penziou už počítali. Kritizovalo tiež to, že sa o norme rokovalo v stave legislatívnej núdze.
Rast inflácie, pre ktorý nárok na mimoriadnu valorizáciu vznikol, sa podľa ANO očakával ešte pred schválením štátneho rozpočtu na rok 2023 a kabinet sa na mimoriadne výdavky mal čas pripraviť.
"Ak by vláda pri zmenách mimoriadnej valorizácie postupovala v súlade so zákonom, hnutie ANO by za dôchodcov bojovalo štandardnými politickými nástrojmi. Pretože však vlastné zákony flagrantne porušila, sme nútení brániť princípy právneho štátu na Ústavnom súde," napísala šéfka poslaneckého klubu ANO Alena Schillerová na sociálnej sieti X.
Predseda Ústavného súdu Josef Baxa politikov podľa portálu Novinky.cz v úvode pojednávania upozornil, že súdne pojednávanie je "iný žáner" než debaty v Poslaneckej snemovni, a preto od nich očakáva, že budú hovoriť stručne a so zameraním na ústavno-právne otázky.
Ministri pred súdom
Minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka, ktorý okrem pozície svedka vypovedal aj za vládu, uviedol, že skrátenie valorizácie bolo nevyhnutným krokom.
Valorizácia v nezmenenej podobe by podľa neho znamenala dodatočné náklady vo výške asi 19 miliónov korún. "V dôsledku kumulovaného efektu by to však v dlhodobom horizonte znamenalo náklady až 400 miliárd korún," vyhlásil minister.
Minister financií Zbyněk Stanjura uviedol, že situáciu začala vláda riešiť ihneď, ako sa dozvedela výšku inflácie za január 2023. "Bolo potrebné zachovať sociálny zmier a kúpnu silu dôchodcov a súčasne nevytvoriť budúcim generáciám veľké dlhy," vysvetlil kroky vládneho kabinetu. Dodal, že na prijatie legislatívy ostávalo asi 40 dní, preto sa o novele rokovalo v stave legislatívnej núdze.
Podľa štandardného mechanizmu, ktorý sa aktivuje pri viac než päťpercentnej inflácii, sa mal priemerný dôchodok vlani v júni zvýšiť o 1770 korún, po prijatí zmeny to bolo o 760 korún. Ak by vláda spor prehrala, štát by podľa portálu iDNES.cz musel dôchodcom doplatiť priemerne tisíc korún za každý mesiac. Celkové náklady by boli približne 19,4 miliónov korún (takmer 800-tisíc eur).
Verdikt v stredu nepadol, súd po asi ôsmich hodinách pojednávania ukončil dokazovanie a vyhlásenie nálezu odročil na neurčito. V ďalších týždňoch sa bude prípadom zaoberať neverejne.