Zranení vojaci sa topili, pretože so svojimi zraneniami nemohli plávať, niektorých bojovníkov ťažké batohy stiahli na dno Dnepra. Ruské ostreľovanie, streľba do chrbta, vlhko, chlad.
Niekoľko členov ukrajinskej námornej pechoty takto opísalo americkému denníku The Washington Post svoje skúsenosti z nedávnych misií na ľavý breh veľtoku, ktorý na juhu Ukrajiny oddeľuje Kyjevom kontrolované územie od ukrajinskej pôdy okupovanej Ruskom. Jedným z nich je dvadsaťjedenročný Dmytro.
VIDEO: Vo vnútri tajného ukrajinského centra 73, kde tajné misie formujú vojnu za frontovou líniou
Tri konzervy sardiniek a šesť bochníkov chleba
V deň, keď jeho jednotka vyrazila na východný breh Dnepra v zúfalej snahe dobyť späť Ruskom obsadené územie, sa tento člen námornej pechoty prebudil s pocitom, že je "pripravený zomrieť", opisuje denník začiatok jednej z vojenských misií, ktoré sa podľa neho začali na konci minulého leta.
Teda zhruba v čase stagnujúcej protiofenzívy, keď sa ukrajinskí vojenskí a politickí predstavitelia snažili ukázať západným spojencom pokrok na bojisku.
Dmytro podľa svojich slov zamieril k prekročeniu rieky s tromi konzervami sardiniek, šiestimi bochníkmi chleba a viac ako 45 kilogramami munície a ďalšieho vybavenia. Operácia mala trvať niekoľko dní - ak by tak dlho prežil. Počas prekonávania rieky, čo podľa WP trvá pol hodiny až hodinu, si pripadal ako "kus mäsa predhodeného vlkom".
Tesne pred východom slnka sa Dmytrov prápor priblížil k plytkej piesčine a rozdelil sa do dvojíc. Ranná hmla im poskytovala určitú ochranu pred ruskými dronmi, ktoré ich lovili z oblohy, opisuje denník. Ich cieľom bolo prebiť sa k dedine Krynky - ležiacej asi tri desiatky kilometrov proti prúdu rieky od mesta Cherson.
Ako sa Dmytrovi zaborili topánky do bahna, pochoval myšlienky na svoju ženu a ich dieťa, píše WP s poznámkou, že o misii sa tento vojak dozvedel len niekoľko dní dopredu, nemyslel si o nej, že je dobre naplánovaná a netušil, čo ho na ľavom brehu Dnepra čaká. Neveril však, že to stojí za jeho život.
Oblečenie vojakov zostávalo vlhké a studené
Tento pocit pozná tiež Johnson - 40-ročný veliteľ prieskumného oddielu, ktorého The Washington Post identifikuje podľa jeho volacieho znaku. V lete dostal za úlohu vyčistiť ostrovy, ktoré sa neskôr Dmytro chystal prekročiť.
Prieskumný tím sa v plytkých mokraďach ťažko snažil pohybovať na člnoch. Johnson často musel ťahať plavidlo aj 20 metrov, aby sa dostal do hlbších vôd. Na ľavom brehu boli pozície plytké a ťažko sa spevňovali. Tím nebol schopný rozrobiť oheň, oblečenie vojakov zostávalo vlhké a studené, opisuje denník.
Hoci sa Ukrajincom podarilo ostrovy získať späť, cena bola podľa neho vysoká. Johnsonov veliteľ zomrel v septembri pri výbuchu granátu. Námorná pechota, ktorá naďalej prekonáva rieku, čelí vážnemu nebezpečenstvu, upozornil vojak. "Myslím, že je to teraz neúnosné. Nechcel by som byť v ich pozícii," povedal Johnson.
"Tento plán je..."
Pred Dmytrom medzitým vyrazili dopredu dva páry vojakov. Vlny bičovali breh rieky a mokrade sa vlnili v prudkom vetre, opisuje denník. Dmytro sa pozrel na svojho spolubojovníka, ktorý zakliesnil. "Tento plán je...," hrozný, povedal s pomocou nadávky.
V tej chvíli začalo ostreľovanie. Komunikácia podľa Dmytra zlyhala a dvojica sa nemohla spojiť so ukrajinským mínometným oddielom, aby úder opätoval. Okolo ôsmej hodiny ráno zostalo nezranených len 12 z celkových 30 členov námornej pechoty. Dvaja zomreli.
"Nemohli sme bojovať s ľuďmi, ktorí mali na sebe škrtidlá. Museli sme čakať na nových ľudí, ktorí by nahradili zranených," vysvetlil Dmytro.
Súostrovie pred tým poskytovalo dobré krytie, s vysokými orobincami a širokými kríkmi. Ale na východnom brehu bola vegetácia riedka, les silno zamínovaný, čiže vojaci vykopali zákopy a kryli sa vrecami naplnenými pieskom, píše WP s tým, že čakali takmer osem hodín.
"Keď zo všetkých strán všetko vybuchuje, začnete žiť minútu po minúte a nemyslíte vôbec na nič," zveril sa Dmytro.
Telá niektorých padlých zostali ležať na mieste
Neskôr s asi tuctom posíl členovia námornej pechoty postupovali ku Krynkám, 45 ľudí sa plahočilo v skupinkách po dvoch až troch, opisuje The Washington Post. Zrazu Dmytro počul za chrbtom streľbu.
To musí byť omyl, pomyslel si. Prieskumný tím tvrdil, že tam nikto nebude.
"Naši! "vykríkol a mylne sa domnieval, že ide o priateľskú paľbu. Boli to Rusi. Pechota streľbu opätovala. Vojaci prežili noc a prebojovávali sa smerom ku Krynkám, kde sa ukrajinské sily uchytili v ruinách domov, pričom ruskí vojaci blízko boli pripravení sa územia znovu zmocniť, píše The Washinton Post.
Na druhý deň vybuchol granát, ktorý Dmytrovi zapichol do bedra črepinu o veľkosti zápalky a explózia mu spôsobila otras mozgu. Evakuovali ho cez znetvorenú krajinu.
Telá niektorých padlých členov námornej pechoty zostali ležať na mieste, pod paľbou ich nedokázali vyslobodiť, píše WP.
Do konca misie podľa Dmytra zomrelo najmenej päť ďalších mužov a dvadsať ich bolo zranených. Jeho medzitým poslali domov, aby sa zotavil. Po návrate sa má vraj vrátiť na východný breh.
Dmytrovo svedectvo podľa denníka potvrdilo šesť ďalších vojakov, ktorí sa podieľali na operácii s cieľom udržať sa na ľavom brehu rieky. "Máme veľa strát," vyhlásil nemenovaný dvadsaťdvaročný člen námornej pechoty. "Jednoducho strácame ľudí, ale výsledok nie je žiadny," dodal.
Ukrajina počet vojenských obetí nezverejňuje a podľa WP nechcela ani spresniť, koľko členov námornej pechoty zahynulo v misiách, v ktorých získala späť len niekoľko kilometrov štvorcových územia na východnom brehu Dnepra.
"K tejto záležitosti zatiaľ mlčíme," povedal hovorca ukrajinskej námornej pechoty. Armáda však pripúšťa, že zaznamenala len niekoľko úspechov. "Na východnom brehu nie sú žiadne oslobodené dediny," povedala hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Juh Natalja Humeňuková