Bieloruský vodca Alexander Lukašenko podpísal novelu zákona o prezidentovi, ktorá upravuje práva bývalej hlavy štátu a jej rodiny, oznámili dnes médiá s odvolaním sa na komuniké prezidentskej kancelárie.
Podľa novely, ktorú parlament prijal minulý mesiac a ktorá reaguje na predtým schválené zmeny v ústave, sa bývalý prezident a jeho rodina tešia doživotnej imunite a ochrane a právu používať štátne nehnuteľnosti.
Bývalý prezident a členovia jeho rodiny neponesú zodpovednosť za žiadne zločiny spáchané v čase, keď bol prezident pri moci. Ich majetok je nedotknuteľný, rovnako tak korešpondencia a právo na doživotnú ochranu. Okrem toho sa v prípade úmrtia pohreb uhradí zo štátneho rozpočtu, napísal denník The Moscow Times na svojom ruskojazyčnom webe.
O nedotknuteľnosti bývalej hlavy štátu a jeho rodiny píše aj server RBK. Upozornil, že novelizovaný zákon nebol zverejnený, možno ho však dohľadať v internetovom archíve.
Lukašenko sa prezidentského úradu prvýkrát ujal v júli 1994 a čoskoro sústredil vo svojich rukách všetku moc a z Bieloruska vytvoril podľa komentátorov komunistický skanzen so všetkými jeho atribútmi, ako je prenasledovanie opozície a nezávislých médií a medzinárodnej izolácie. Lukašenko je na Západe označovaný za posledného európskeho diktátora a dĺžka jeho vládnutia nemá v Európe okrem monarchií konkurenciu.
Novelizovaný zákon podľa komuniké prezidentskej kancelárie tiež stanovuje, že bieloruským prezidentom sa môže stať občan, ktorý nie je mladší ako 40 rokov, najmenej 20 rokov žil v Bielorusku a v zahraničí nezískal povolenie na pobyt.
Sám Lukašenko v roku 2021 tvrdil, že nechce stáť na čele štátu až do smrti, ale chce si "aspoň niekoľko rokov užívať normálny život", ktorý ešte ani neokúsil, pretože od rána do večera sa stretáva s bremenom vládnutia, pripomenul The Moscow Times a dodal, že momentálny Lukašenkov mandát skončí v roku 2025. V Bielorusku sa ale môže uchádzať o znovuzvolenie donekonečna.
Autoritársky režim v Minsku čelil v roku 2020 nebývalej vlne protestov. Stalo sa tak potom, čo úrady opäť vyhlásili Lukašenka víťazom prezidentských volieb, ktoré opozícia označila za sfalšované. Legitimitu volieb odmietla uznať aj Európska únia, ktorá na režim v Minsku uvalila sankcie. Tisíce ľudí vtedy vyšli do ulíc protestovať.
Lukašenko za podpory Moskvy protesty brutálne potlačil. Poriadkové sily vtedy zadržali vyše 35-tisíc ľudí, pričom mnohí z nich tvrdia, že boli mučení. Mimovládne organizácie na ochranu ľudských práv Vjasna uvádza, že v krajine je takmer 1500 politických väzňov. Za mrežami skončil aj nositeľ Nobelovej ceny za mier Ales Bjaljacki, zakladateľ Vjasny.