Najväčší argentínsky odborový zväz zvažuje vyhlásenie generálneho štrajku proti stovkám radikálnych ekonomických, politických a sociálnych reforiem, ktoré za necelé tri týždne v úrade oznámil prezident Javier Milei.
Tresty za demonštrovanie
Po štrajku volajú aj ľavicové hnutia a tisíce demonštrantov, ktorí v stredu opäť vyšli v Buenos Aires do ulíc. Súčasťou oznámených zmien sú aj niekoľkoročné tresty za organizovanie demonštrácií, pokiaľ narušia verejnú dopravu, napísal denník El País.
VIDEO: Demonštranti v uliciach Buenos Aires.
Ultraliberálny ekonóm Milei, ktorý je označovaný za krajne pravicového a extravagantného politika či anarchokapitalistu, sa úradu ujal 10. decembra. Už dva dni potom oznámil jeho minister hospodárstva Luis Caputo desiatku "núdzových opatrení", ktoré majú podľa neho vyviesť krajinu z ekonomickej krízy.
Zahŕňajú devalváciu meny asi o 50 percent k americkému doláru, od januára potom vláda ruší subvencie na dopravu, elektrinu, plyn či vodu a tiež niekoľko tisíc miest v štátnej správe.
Druhý týždeň svojej vlády podpísal Milei dekrét, ktorým chce zmeniť alebo zrušiť tri stovky zákonov v rôznych oblastiach, napríklad na trhu s nehnuteľnosťami, pracovnom trhu či pre supermarkety, cestovný ruch, predaj áut alebo liekov.
Proti tomuto "megadekrétu", ktorý začne platiť v piatok, už bolo podaných niekoľko sťažností na súd.
Zrušiť ho môže tiež parlament, ak sa proti nemu vyslovia obe jeho komory. Odmietnuť ho musí ako celok, na rozdiel od najnovšieho balíka, ktorý poslal prezident do parlamentu v stredu.
Tento posledný balík reforiem nazvala vláda "zákon základov a východiskových bodov pre slobodu Argentínčanov", médiá ho prezývajú zákon ómnibus podľa šírky tém, ktorých sa týka. Obsahuje 660 článkov, ktoré majú priniesť ekonomické, finančné, fiškálne či sociálne zmeny, ale aj úpravy volebného systému.
Obavy pre posledný balík reforiem
Prejednávať by sa mohol začať už v januári na mimoriadnom zasadnutí parlamentu. Balík zahŕňa okrem iného možnosť privatizovať asi 40 štátnych spoločností, vrátane ropnej YPF, argentínskych aeroliniek a železníc, národnej banky, tlačiarne bankoviek, tlačovej agentúry Télam či vodárenskej spoločnosti AySA.
Tento balík reforiem vzbudzuje najväčšie obavy. Má sa ním totiž vyhlásiť "verejná núdza" v ekonomickej, finančnej, fiškálnej, bezpečnostnej, tarifnej, energetickej, zdravotnej, administratívnej a sociálnej oblasti do 31. decembra 2025, čo by dalo vláde legislatívne právomoci.
Toto obdobie môže vláda predĺžiť o dva roky, čo by podľa serveru BBC Mundo de facto znamenalo, že Milei by mal po celý čas svojej vlády možnosť meniť pravidlá v oblastiach, v ktorých ich teraz môže meniť len parlament.
Podľa BBC Mundo je však pravdepodobné, že mnohé z reforiem posledného balíka v parlamente neprejdú, pretože Mileiova strana má len málo zákonodarcov a musí sa spoliehať na stredopravú koalíciu, ktorá nie je jednotne naklonená Mileiovej podpore.