NATO zvažuje trvalé navýšenie počtu vojakov v Kosove, aby predišlo možnému rastu násilia v krajine i regióne.
Pri návšteve Prištiny to dnes uviedol generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. Podľa neho spojenci prehodnocujú podobu svojej prítomnosti na celom západnom Balkáne.
Severoatlantická aliancia vyslala do Kosova stovky ďalších vojakov z Británie a Rumunska po ozbrojenom strete z 24. septembra, pri ktorom pri kláštore Banjska na severe Kosova zomrel kosovský policajt a traja ozbrojenci z radov miestnych Srbov.
Táto udalosť, ako aj následné posilňovanie srbskej armády k hranici s Kosovom, vyvolala obavy z eskalácie konfliktu a jeho rozšírenia do ďalších oblastí západného Balkánu.
"Teraz skúmame, či by sme nemali pristúpiť k trvalejšiemu navýšeniu, aby sme zaistili, že sa to nevymkne kontrole a nevyvolá to nový násilný konflikt v Kosove alebo v širšom regióne," citovalo kosovské vydanie stanice RFE/RL z vyjadrenia Stoltenberga po stretnutí s kosovskou prezidentkou Vjosou Osmaniovú.
Podľa Stoltenberga berie aliancia bezpečnosť regiónu vážne a masívne do nej investuje, pretože ide aj o jej bezpečnosť. Uviedol tiež, že NATO vykonáva celkovú revíziu svojej vojenskej prítomnosti na západnom Balkáne, "vrátane Bosny a Hercegoviny a tiež Kosova".
Belehrad stratil kontrolu nad Kosovom v roku 1999, keď nálety NATO ukončili ozbrojený konflikt v regióne a prinútili k stiahnutiu srbskej ozbrojenej sily.
V roku 2008 vyhlásilo Kosovo nezávislosť na Srbsku, ktoré ho ale ďalej považuje za súčasť svojho územia. Kosovo ako suverénny štát uznáva asi polovica štátov OSN vrátane Česka. Alianciou vedená medzinárodná misia KFOR v Kosove funguje od roku 1999, zúčastňuje sa jej viac ako 4 500 vojakov z 27 krajín.
Väčšina zo zhruba 50-tisíc Srbov žijúcich na severe Kosova neuznáva kosovské inštitúcie a radikáli z ich radov sa často stretávajú s kosovskou políciou a medzinárodnými mierovými silami. Bezpečnostný incident z Banjsky bol najzávažnejší za posledné roky.