Členovia vojenských a ekonomických aliancií vedených Ruskom sa snažia diverzifikovať svoje väzby a obracajú sa k Číne a k Západu. Napísal to americký denník The Wall Street Journal, podľa ktorého invázia na Ukrajinu odhalila hranice ruskej moci v krajinách, ktoré Moskva považuje za svoj dvor, teda v krajinách postsovietskeho priestoru. Susedov a spojencov Ruska podľa denníka vystrašilo krviprelievanie na Ukrajine a medzinárodné sankcie uvalené na Rusko.
VIDEO: Neúspešný ruský útok na ukrajinskú pevnosť Avdijivka:
"Strach z Ruska sa s vojnou zvýšil. Ukázalo sa, že ruská politika je oveľa viac bez zábran, ako na čo sme boli zvyknutí, a že princíp uznávania hraníc bol porušený," uviedla kazašská politologička Nargis Kassenovová z Davisovho strediska pre ruské a euroázijské štúdiá pri Harvardovej univerzite.
Reakcia na strach
"Na jednej strane sa im kvôli strachu môžete snažiť vyhovieť. Na druhej strane sa kvôli strachu chcete spoliehať na niekoho iného, nájsť si iných ochrancov, "dodala.
WSJ pripomína septembrovú cestu čelných predstaviteľov piatich stredoázijských krajín - Kazachstanu, Uzbekistanu, Tadžikistanu, Kirgizska a Turkméstanu - do New Yorku, kde sa zúčastnili vôbec prvého spoločného summitu s americkým prezidentom Joom Bidenom.
Tým podľa denníka vyjadrili túžbu po vrelejších vzťahoch s USA. V máji sa pätica stredoázijských prezidentov vydala do Číny za prezidentom Si Ťin-pchingom. Odcestovali tam deväť dní po tom, ako sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve zúčastnili na oslavách víťazstva v druhej svetovej vojne.
V rade postsovietskych krajín ruský vplyv podľa WSJ výrazne klesol, ekonomiku aj vojenskú povesť Ruska totiž poškodil neúspech vojnového ťaženia na Ukrajine. Najvýraznejší je odklon od Ruska v Moldavsku, ktoré sa zbavilo závislosti od ruských energetických zdrojov, a v Arménsku rozčarovanom podľa WSJ neochotou - či neschopnosťou - Ruska chrániť etnických Arménov v Náhornom Karabachu.
Rusko môže pôsobiť problémy
V Strednej Ázii je odklon od Moskvy jemnejší, čiastočne preto, že tamojšie štáty, najmä tie slabšie ako Kirgizsko a Tadžikistan, sa boja, že Rusko môže naďalej pôsobiť problémy, píše WSJ.
Na ropu bohatý Kazachstan je najväčším a hospodársky najvýznamnejším členom dvoch blokov vedených Moskvou - vojenskej aliancie Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti a Euroázijskej hospodárskej únie. Podľa aprílového prieskumu agentúry Gallup vyskočil nesúhlas medzi Kazachmi s ruským vedením počas roka z 20 na 50 percent. Kazachstan okrem iného zakázal zobrazovanie symbolov "Z" vyjadrujúcich podporu invázii na Ukrajinu.
Rovnako ako ostatné stredoázijské krajiny sa Kazachstan môže od Ruska dištancovať len do určitej miery, upozorňuje WSJ. Hlavným zdrojom kazašských príjmov je vývoz ropy cez ropovod vedúci do ruského prístavu Novorossijsk a Moskva dala vlani najavo svoju nespokojnosť, keď dočasne zastavila využívanie novorossijského terminálu.
Obzvlášť citlivá je podľa WSJ otázka porušovania sankcií. "Lídri Strednej Ázie sa snažia robiť všetko pre to, aby v očiach Ruska vyzerali ako lojálni spojenci. Zároveň však chápu, že globálny tlak na Rusko je taký silný a odpor proti ruskej agresii taký rozšírený, že by pre nich bolo veľmi nebezpečné byť spájaný s Putinovým režimom, "uviedol uzbecký politológ Temur Umarov z Carnegieho strediska zaoberajúceho sa euroázijským regiónom a Ruskom.
WSJ upozorňuje, že v ďalších postsovietskych krajinách je dynamika odlišná. Bielorusko, ktorého územie Moskva využila pre inváziu na sever Ukrajiny, sa pod vedením autoritárskeho Alexandra Lukašenka prakticky zmenilo na ruský vazalský štát, píše denník.
Súčasná vláda Gruzínska, teda krajiny, ktorá v roku 2008 zažila vojnu s Ruskom, zostáva voči Moskve priateľská a odmietla sa pripojiť k západným sankciám, aj keď jej obyvatelia sympatizujú skôr s Ukrajinou.
Žiadny z bývalých sovietskych štátov však oficiálne neuznal vlaňajší ruský pokus o anexiu štyroch ukrajinských regiónov. S výnimkou Bieloruska sa členské krajiny ODKB a EAHU pri hlasovaní v OSN o Ukrajine zdržali, upozorňuje WSJ. Gruzínsko a Moldavsko sa pridali k väčšine členov OSN a hlasovali za odsúdenie Ruska.