Presný počet obetí výbuchu, ku ktorému došlo v utorok v nemocnici v Gaze, stále nie je známy. Odhady tajných služieb západných štátov sa rôznia - kým nemenovaný zdroj tajných služieb z Európskej únie predpokladá, že obetí je maximálne 50, zdroje z komunity tajných služieb v USA pripúšťajú 100 až 300 obetí, informovali vo štvrtok agentúra AFP a televízia CNN.
Izrael poprel, že by bol zodpovedný za explóziu v nemocnici, pričom poskytol dôkazy, že bola spôsobená chybne odpálenou raketou, ktorú palestínska skupina Islamský džihád mierila na Izrael.
Dôveryhodné dôkazy
Spojené kráľovstvo, USA a mnohé ďalšie krajiny uznali tieto dôkazy za dôveryhodné.
Izrael tiež vážne spochybnil tvrdenia radikálneho palestínskeho hnutia Hamas, že pri výbuchu zahynulo okolo 500 ľudí. Hovorca hovorca izraelskej armády Jonatan Konrikus na margo bilancie zverejnenej ministerstvom zdravotníctva riadeným Hamasom položil otázku, kde sú potom "všetky tie telá".
AFP informovala, že jej spravodajcovia videli na mieste výbuchu desiatky tiel, ktoré zdravotníci a civilisti zabalili do bielych plachiet, prikrývok alebo čiernych plastových vriec.
Iba ľahké poškodenie
Agentúra AFP súčasne pripomenula, že družicové snímky zhotovené po výbuchu a zverejnené monitorovacou skupinou Maxar, zaznamenali budovy nemocnice, ktoré sa zdajú byť nezasiahnuté.
Podľa analýz amerických tajných služieb, ktoré získala CNN, americká spravodajská komunita "v nemocnici spozorovala iba ľahké štrukturálne poškodenie", pričom nedošlo k žiadnemu viditeľnému poškodeniu hlavnej budovy nemocnice a nevidno ani krátery.
"Vidíme len ľahké poškodenie striech dvoch budov v blízkosti hlavnej budovy nemocnice, ale obe zostali nedotknuté," uvádza sa v hodnotiacej správe.
Krátko po výbuchu v Gaze sa na okupovanom Západnom brehu Jordánu i vo viacerých arabských a moslimských štátoch konali demonštrácie proti Izraelu. V Predjordánsku zhromaždení demonštranti žiadali aj demisiu palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, ktorého kritizujú za nečinnosť v situácii, keď je pásmo Gazy pod paľbou izraelskej armády.
Hnutie Hizballáh, politická a vojenská organizácia, ktorá má podporu zo strany Iránu a je aj spojencom Hamasu a operuje v Libanone, vyhlásilo na stredu "deň hnevu".