Rozmach trendu natáčania pomocou dronov pomohol vrhnúť nové svetlo na temný oceán a stretnutia ľudí so žralokmi. Tí sú ľuďom často bližšie, než si myslíme. Veľké žraloky biele trhajú mŕtvolu vráskavca alebo pokojne plávajú len pár metrov od surferov – to teraz zachytávajú ohromné letecké snímky, ktoré pomáhajú odhaliť život vrcholných predátorov.
Túžila nazrieť pod hladinu
Päťdesiatročná Joanna Steidleová sa usmievala, keď jedného hmlistého júlového rána vypúšťala svoj dron nad Atlantický oceán. Bola v pozore kvôli žralokom. Rodáčka zo Southamptonu v štáte New York vyrastala na pláži a túžila sa dozvedieť viac o tom, čo žije pod hladinou, píše BBC News.
Všetko sa zmenilo, keď v roku 2015 vzala do ruky dron. Odvtedy natočila vráskavce dlhoplutvé vynárajúce sa z hlbín, aby pohltili korisť do svojich obrích papúľ, či flotilu neobyčajných rajov.
Najvzrušujúcejšie sú podľa nej však žraloky. Niekoľko jej videí ukazuje týchto hrozivých predátorov, ako lovia kŕdle rýb ako svorka vodných vlkov. „Spôsob ich pohybu a interakcie s okolitými druhmi je fascinujúci. Je to, ako by sa delili o veľký bufet,“ povedala Steidleová.
V posledných rokoch si amatéri, fotografi, niektorí vedci, a dokonca aj orgány činné v trestnom konaní obľúbili drony ako spôsob štúdia a sledovania žralokov, čo nám poskytuje nebývalý pohľad na jedného z najznámejších, ale najmenej pochopených predátorov na svete.
Výsledkom tejto technológie sú ohromujúce letecké snímky - veľkí žraloci bieli trhajúci mŕtvolu vráskavca alebo pokojne plávajú len pár metrov od surferov. Drony však takisto odhalili naše obavy zo zdieľania vôd a vyvolali debatu o tom, ako najlepšie tieto zariadenia využiť na ochranu návštevníkov pláží, pretože stretnutí s týmito tvormi pribúda.
Žraloky stále bližšie k pobrežiu
Pri pobreží newyorského Long Islandu pláva zhruba tucet druhov týchto predátorov, vrátane žralokov piesočných, žralokov veľrybárov, žralokov hnedých, a boli tu videné aj mladé žraloky biele. Ľudia nie sú na ich jedálničku, tento rok v lete sa k nim však niekoľkokrát priblížili príliš blízko.
Voda v okolí Long Islandu sa v dôsledku klimatických zmien oteplila a stala sa pre týchto predátorov prívetivejšou. Nové zákony chránia hlavný zdroj ich potravy – ryby menhadeny – zákazom škodlivých rybolovných praktík. To znamená, že viac žralokov mieri bližšie k pobrežiu, aby tu lovili bohato sa vyskytujúce menhadeny, pričom môžu omylom uhryznúť ľudí, ktorí sa im pripletú do cesty.
Uhryznutie žralokom je neuveriteľne vzácne. Podľa údajov databázy International Shark Attack File došlo v štáte New York v roku 2022 iba k ôsmim nevyprovokovaným uhryznutiam a žiadne z nich nebolo smrteľné.
Guvernérka Kathy Hochulová poslala obecným úradom drony, aby žraloky v blízkosti brehu pozorovali a v prípade potreby nariadili plavcom opustiť vodu. Niektorí odborníci však uviedli, že táto technológia nie je na sledovanie žralokov príliš účinná, pretože zachytáva ryby, len keď plávajú blízko hladiny.
Podľa Franka Queveda, výkonného riaditeľa Prírodovedného múzea South Fork (SOFO) na Long Islande, môžu zábery zhotovené dronmi tiež vyvolať obavy z druhu, vedľa ktorého ľudia plávajú už roky. „Každý, kto teraz žraloka vidí, si ho zdokumentuje a môže ho dať na internet na sociálne siete, uvidia ho milióny ľudí,“ povedal. „Takže ľudia žraloky démonizujú a hovoria: ‚Ach, sú v našich vodách, budú zabíjať ľudí‘,“ dodal.
Snímkou z dronu vyvrátiť mýty
Žraloky sú stále v predstavách verejnosti považované za smrtiacich ľudožrútov, a to kvôli filmovému trháku Čeľuste z roku 1975, v ktorom veľký biely žralok ohrozoval plavcov pri pobreží Massachusetts. Podľa Queveda bolo potrebné desaťročie výskumu a vzdelávania, aby sa zmenilo vnímanie žralokov verejnosťou a zastavil sa ich lov.
Niektorí amatérski nadšenci dronov veria, že robením snímok žralokov pokojne koexistujúcich vedľa nás môžu pomôcť vyvrátiť mýty.
Carlos Guana, ktorého koníčkom je robenie videí pomocou dronov pri kalifornskom Malibu, natočil mladých bielych žralokov, ktorí plávajú len niekoľko metrov od surferov a nechávajú ich na pokoji. „O žralokoch máte predstavu, že budú agresívne a že sú to len neustále hladné monštrá. Ale keď ich vidíte vo voľnej prírode, otočí sa to o 180 stupňov. Sú skrátka v pohode,“ dodal.
Quevedo a jeho kolegovia na druhej strane Spojených štátov používajú drony na dokumentáciu svojich ochranárskych snáh, ktoré zahŕňajú označovanie žralokov a zber údajov, ako je ich veľkosť, pohlavie a hladina kyslíka. Podľa Queveda by sa úrady mali skôr zamerať na vzdelávanie plavcov o tom, ako ich zubatí susedia fungujú, než na používanie záberov týchto predátorov, ktoré môžu ľudí odstrašiť.
Návštevníci Cooperovej pláže v Hamptons tento týždeň videli, ako nad nimi lietajú policajné drony. Napriek tomu, že sa zhodli, že v nich dohľad kvadrokoptér nevzbudzuje väčší strach zo žralokov, Steidleová túto taktiku kritizovala.
Povedala, že zvieratá natáčali pomerne blízko hamptonského pobrežia. Na jednom videu uvidela 13 žralokov, vrátane mladého žraloka bieleho, ako plávajú iba desiatky metrov od pláže. Nikdy nevidela, že by niektorý z nich zaútočil na človeka.
Táto technológia jej naopak pomohla odhaliť obrovské rozlohy Atlantického oceánu a krásu žralokov či ďalších morských tvorov, ktorí mu hovoria domov. „Nie sme tu sami. Zdieľame tento priestor. Pohľad na žralokov pomocou dronu mi pripomína moju maličkosť. Som len malá škvrnka na tejto obrovskej planéte,“ dodala.