Summit lídrov Európskeho politického spoločenstva, ktorý sa koná vo štvrtok v Moldavsku, vyšle európske posolstvo o oddanosti mieru a odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá s Moldavskom susedí. Na spoločnej tlačovej konferencii so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou to dnes uviedla moldavská prezidentka Maia Sanduová. Štvrtkového summitu sa zúčastní okrem iného francúzsky prezident Emmanuel Macron či nemecký kancelár Olaf Scholz. Česko bude zastupovať premiér Petr Fiala.
Podľa šéfky Európskej komisie je pri Moldavsku vidieť jasný pokrok, pokiaľ ide o jeho snahy stať sa členom Európskej únie. "Je úžasné vidieť, že cez všetok ten tlak postupuje Moldavsko rýchlo a kvalitne," povedala von der Leyenová. Európska únia podľa nej "výrazne posilní" svoju delegáciu v Kišiňove, aby podporila ďalšie reformy.
"Druhé stretnutie Európskeho politického spoločenstva je dôkazom rastúcej jednoty na kontinente," vyhlásila moldavská prezidentka. "Táto udalosť znamená silné potvrdenie nášho neochvejného záväzku k mieru, rozhodné odsúdenie ruskej invázie, neutíchajúcej solidarity s Ukrajinou a zároveň demonštráciu podpory Moldavsku," dodala. Moldavsko, rovnako ako Ukrajina, požiadalo o vstup do Európskej únie krátko po ruskej invázii. Práve do Moldavska odvtedy začalo prúdiť veľké množstvo ukrajinských utečencov.
Ako dnes uviedla prezidentka Sanduová, Moldavsko patrí do Európskej únie a samit bude pre Kišiňov aj Európu veľmi dôležitým dňom.
V Moldavsku sa vo štvrtok stretnú lídri asi päťdesiatky európskych krajín a zástupcovia Európskej únie na už druhom summite Európskeho politického spoločenstva, ktorého cieľom je posilniť spoluprácu a stabilitu v Európe. Moldavsko prevzalo v organizácii summitu štafetu po Prahe, kam sa vlani v októbri na prvom zasadnutí nového neformálneho európskeho bloku zišli zástupcovia 44 krajín a inštitúcií Únie. Dôležitou témou samitu bude zabezpečenie mieru a posilnenie stability v Európe v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine.
Prezidentka Sanduová tento rok vo februári obvinila Rusko, že chce v Moldavsku vykonať násilný prevrat s využitím opozičných síl. Zdrojom napätia v moldavsko-ruských vzťahoch je okrem iného Podnestersko. Prevažne ruskojazyčný pás územia na ľavom brehu rieky Dnestr s niekoľkými stovkami tisíc obyvateľov sa odtrhol od Moldavska na začiatku 90. rokov minulého storočia v obavách zo zjednotenia Moldavska s etnicky a jazykovo spriazneným Rumunskom. Podnestersko oficiálne žiadny štát neuznáva, útvar má ale podporu Moskvy, ktorá tam rozmiestnila niekoľko stoviek svojich vojakov.
Moldavský minister zahraničia Nicu Popescu v tejto súvislosti na inej tlačovej konferencii uviedol, že sa Rusko počas tridsiatich rokov zameriavalo na podporu separatizmu v Podnestersku a na to, aby tam nelegálne udržiavalo svojich vojakov. "Tieto akcie a politika Ruska voči Moldavsku zlyhali. Moldavsko si vybralo cestu integrácie do Európskej únie, "dodal Popescu.