O blížiacej sa ofenzíve ukrajinskej armády sa už niekoľko mesiacov na rôznych úrovniach hovorí nielen na Ukrajine, ale aj na Západe a dokonca aj v Rusku. Z pohľadu úradníkov, vojenských expertov a novinárov to vyzerá ako natoľko nevyhnutná udalosť, že sa už nerieši, či protiofenzíva vôbec začne, ale preberajú sa jej detaily, ciele či možný výsledok.
Najväčšie otázniky visia nad tým, kedy útok Ukrajina spustí, a nad smerom, v ktorom sa chystá zaútočiť. Ukrajinská armáda sa tak stáva rukojemníkom situácie, keď sa zdá, že sa útoku dožaduje aj nepriateľ, píše ruskojazyčná redakcia serveru BBC.
VIDEO: Na Ukrajinu dorazili stovky tankov Leopard
Ukrajinci nevykonávajú žiadne rozsiahle útočné akcie od vlaňajšej jesene, kedy boli pri bleskovej protiofenzíve oslobodené desiatky kilometrov štvorcových v Charkovskej a Doneckej oblasti a následne aj juhukrajinské mesto Cherson. To krátko predtým stihol ruský prezident Vladimir Putin vyhlásiť za nové centrum územia anektovaného Ruskom.
Nedá sa opomenúť otázku, či skutočne protiofenzíva začne, alebo či ide len o múdru informačnú operáciu, ktorej úlohou môže byť čokoľvek od zmätenia ruskej armády, cez mobilizáciu Ukrajincov po aktiváciu západnej pomoci Kyjevu. Všetko ale nasvedčuje tomu, že sa Ukrajina skutočne na rozsiahlu útočnú operáciu (alebo sériu operácií) proti ruským jednotkám pripravuje a že útok sa môže začať v blízkej budúcnosti.
Prvý náznak je úplne koncepčný. Rusko vedie na Ukrajine vojnu s nereálnymi cieľmi – nikto totiž nemôže brať vážne snahu o "denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny", ako o tom pred viac ako rokom hovoril Putin. Ukrajina je naopak konkrétna – chce obnoviť svoje územie v rozsahu hraníc z roku 1991, teda vrátane Donbasu a Krymského polostrova. Obe krajiny od minulého roka nevedú žiadne vyjednávania, čo znamená, že Kyjev môže svoje ciele dosiahnuť len jedinou cestou – za použitia sily.
Predpoklady, náznaky a silnejúci tlak
Pre skoré začatie protiofenzívy hovorí aj obsah západnej vojenskej pomoci z posledných mesiacov. Ide prevažne o muníciu, ale aj o položky, ktoré sa používajú pri manévrovej vojne. Napríklad americký balíček pomoci oznámený 3. mája obsahuje ťahače na prepravu ťažkej techniky.
O blízkosti protiofenzívy hovorí aj rozhodnutie ruskej okupačnej správy Záporožskej oblasti, ktorá „evakuovala“ obyvateľov 18 obcí vrátane väčších miest ako Tokmak a Enerhodar, pri ktorom sa nachádza Záporožská jadrová elektráreň. Rovnakú akciu urobili Rusi vlani na jeseň, v predvečer oznámenia „ťažkého rozhodnutia“ stiahnuť svoje jednotky z Chersonu.
A nakoniec aj predstavitelia najvyššieho ukrajinského vojenského a politického vedenia verejne hovoria o protiofenzíve. "Akonáhle bude vôľa božia, počasie a rozhodnutie veliteľov, urobíme to," povedal 28. apríla na tlačovej konferencii ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.
Západné médiá a časť vojenských expertov tvrdia, že Kyjev v tomto ohľade cíti zo strany svojich západných spojencov znateľný tlak. Logika je to jednoduchá – podpora v mnohých štátoch neustále klesá a obyvatelia západných krajín chcú, aby nimi poskytnuté peniaze mali viditeľný výsledok.
"Kyjev nemá naozaj inú možnosť, než začať veľkú jarnú alebo letnú ofenzívu," napísal na konci apríla v denníku The Times odborník na Rusko Mark Galeotti. Aby si ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zachoval podporu Západu, bude musieť ukázať to, čo vo Washingtone nazývajú „návratnosťou investícií“.
Kedy presne protiofenzíva začne a ako bude vyzerať, to je z pochopiteľných dôvodov prísne stráženým tajomstvom. Na začiatku apríla šéf ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov uviedol, že tieto podrobnosti o plánovanej operácii vie „na celom svete len tri až päť ľudí“. Danilov tiež 9. mája povedal, že finálny plán ofenzívy doteraz neschválila Zelenského kancelária. „Máme niekoľko možností. Na všetkých sa pracuje,“ uviedol.
Rozhodujúci je podľa niektorých komentátorov napríklad stav pôdy, ktorá musí byť dostatočne tvrdá na prejazd ťažkej vojenskej techniky. Mnohí ukrajinskí experti ale poznamenávajú, že sa nemožno rozhodovať len na základe dodávok vybavenia či počasia – takto zložitá operácia závisí od veľkého množstva rôznych faktorov vrátane pripravenosti vlastných síl a vyhodnotenia stavu síl nepriateľa.
Kadiaľ? Ponúka sa Záporožská oblasť
Zrejme najutajovanejšou časťou nadchádzajúcej ofenzívy je jej smer. Ak ponecháme bokom úplne šialené verzie, ktoré zaznievajú z úst ruských vojenských spravodajcov – ako napríklad obsadenie častí Belgorodskej a/alebo Brjanskej oblasti ukrajinskými vojskami s perspektívou následnej „výmeny“ obsadeného územia za časti Donbasu alebo Krymu – vojenskí experti a médiá hovoria o piatich možných smeroch ofenzívy.
Za najpravdepodobnejšiu je pokladaná protiofenzíva v Záporožskej oblasti, kde by ukrajinská armáda mohla čerpať z niekoľkých výhod. Nielenže by znovu získala kontrolu nad Záporožskou jadrovou elektrárňou, ale aj v prípade, že jej vojaci dorazia až k Azovskému moru, odrezala pozemnú spojnicu Ruska s Krymským polostrovom a izolovala tamojšie jednotky. Takmer celé územie Krymu by sa navyše v takom prípade dostalo na dosah ukrajinského delostrelectva. Nevýhodou tohto variantu sú silné obranné línie Rusov a otvorený terén, ktorý predstavuje problémy pre pozemné vojská bojujúce proti nepriateľovi so vzdušnou prevahou.
Do úvahy pripadajú aj protiofenzívy pri Vuhledare smerom na logistický uzol Volnovacha až k Azovskému moru, pri Chersone, kde je však nutné prekročiť Dneper a opäť čeliť ruským vzdušným silám, pri Bachmute, ktorý je skôr politickým než strategickým cieľom, či na Svätove na sever oblasti.
V poslednom prípade by Ukrajinci mohli ruských vojakov zahnať až k ruskej hranici, v takom prípade by si ale nielen predĺžili vlastný front, ale zároveň by im hrozilo napadnutie z juhu, z okupovaného územia Luhanskej oblasti, aj zo severu z Ruska.