Len niekoľko metrov od rušnej železničnej stanice Port-Royal v centre Paríža objavili vedci nekropolu s 50 hrobmi, ktorá ponúka vzácny pohľad na život v keltsko-rímskom meste Lutetia pred takmer 2000 rokmi.
Lutetia (alebo Lutetia Parisiorum) bola predchodkyňou súčasného francúzskeho hlavného mesta Paríž.
Na nekropolu sa pri výkopových prácach dosiaľ nikdy nenarazilo, a to ani počas výstavby stanice na ľavom brehu Seiny v 70. rokoch 20. storočia. V dôsledku plánov na vybudovanie nového východu zo stanice však na mieste spustili archeologický výskum.
Podľa antropologičky z francúzskeho Národného inštitútu preventívneho archeologického výskumu Camille Colonnovej už istú dobu existovalo "silné podozrenie", že stanica sa nachádza v blízkosti južnej nekropoly Lutetie.
Nekropolu svätého Jakuba, najväčšie pohrebisko v tomto meste, čiastočne odkryli už v 19. storočí. Z hrobov však vyniesli len predmety považované za vzácne; mnohé kostry, pohrebné dary a iné artefakty sa ponechali na mieste. Nekropola bola potom prekrytá a opäť sa stratila v čase.
Tím INRAP objavil jednu časť, kde predtým nikto nekopal. "Nikto ju nevidel od staroveku," povedal riaditeľ INRAP Dominique Garcia.
Colonnová dodala, že "veľmi potešujúci" bol nález kostry s mincou v ústach, čo vedcom umožnilo datovať pohreb do druhého storočia nášho letopočtu.
Predpokladá sa, že ostatky mužov, žien a detí pochádzajú z galského kmeňa Parisiov, ktorý žil v Lutetii v čase, keď bolo mesto na brehu Seiny pod kontrolou Rímskej ríše.
Mŕtvych pochovali v drevených rakvách, ktoré sa dali identifikovať už len podľa klincov. Viac ako polovica osôb bola pochovaná spolu s darmi, ako sú keramické džbány a poháre.