Západní predstavitelia sa pripravujú na to, že ruský prezident Vladimir Putin v reakcii na očakávanú protiofenzívu ukrajinskej armády proti ruským okupačným vojskám na Ukrajine použije "všetky nástroje, ktoré mu ostávajú", vrátane jadrových hrozieb a kybernetických útokov. Napísal to dnes portál denníka The Guardian.
Britskí predstavitelia na summite ministrov zahraničia skupiny G7 v Japonsku uviedli, že očakávajú odvetný úder Ruska a "musia byť pripravení" na extrémnu taktiku pri pokuse o udržanie ukrajinského územia.
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v marci vyhlásil, že Moskva je pripravená Ukrajincom úder vrátiť. Varoval, že jeho krajina by použila "úplne akúkoľvek zbraň", ak by sa Kyjev pokúsil dobyť späť Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Zdá sa tak, že Moskva pripúšťa, že by sa jej sily na Ukrajine čoskoro mohli ocitnúť v defenzíve, pretože ruská zimná ofenzíva spomaľuje.
Výmena názorov
Ruská jadrová rétorika zjednotila ministrov krajín G7, ktorí po svojom pondelkovom dvojhodinovom zasadnutí vydali vyhlásenie, v ktorom odsúdili hrozby ako "neprijateľné" a kritizovali Putinov plán rozmiestniť taktické jadrové zbrane v Bielorusku. Predstavitelia G7 uviedli, že počas rokovaní došlo k "otvorenej výmene názorov" na prístup k ukrajinskému konfliktu, vrátane "budúcich vyhliadok" na ukončenie vojny. Tá by podľa britského premiéra Rishiho Sunaka nakoniec mala skončiť pri rokovacom stole.
Zdroje z britského ministerstva zahraničia však naznačili, že jedinou cestou k vyriešeniu konfliktu by bolo, keby Putin stiahol svoje jednotky z Krymu a Západ poskytol Kyjevu potrebné nástroje.
Ukrajina, ďalšie krajiny a napríklad britský expremiér Boris Johnson volajú po navýšení britských dodávok na Ukrajinu, vrátane tankov a stíhačiek. Britská vláda je ale presvedčená, že už dodáva všetko, čo Kyjev potrebuje, píše The Guardian.
Vojna na Ukrajine smeruje k patovej situácii, ak "do toho Západ nepôjde naplno" a nezvýši svoju vojenskú podporu, uviedla v pondelok transatlantická skupina bývalých vysokopostavených diplomatov a vysokých vojenských poradcov. "Vyhlásenie o neochvejnej podpore" nestačí a "činy stále nezodpovedajú rétorike", uviedla skupina.
Naivný Macron
Na summite G7 ministri potvrdili svoj záväzok "zintenzívniť, plne koordinovať a presadzovať" sankcie proti Rusku. Dohodli sa aj na lepšej koordinácii, aby zabránili obchádzaniu opatrení proti dodávkam zbraní Moskve od tretích strán.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň vyvolal kontroverziu, keď pri spiatočnom lete z Číny vyhlásil, že Európa by sa svojou zahraničnou politikou nemala stať "vazalom" Spojených štátov. Už skôr bol Macron obvinený z naivity, keď povedal, že Moskva nesmie byť "ponížená" a bude potrebovať bezpečnostné záruky. Predstavitelia G7 zdôraznili, že všetky členské krajiny vrátane Francúzska sú zajedno v tom, že treba zabrániť Putinovým pokusom rozdeliť a opanovať.
Najmä východoeurópske vlády obvinili Macrona, že sa nedokázal poučiť z vojny. Domnievajú sa, že bez americkej vojenskej a finančnej podpory Kyjevu, ktorá je viac ako tridsaťkrát vyššia ako podpora od Francúzska, by už ukrajinská obrana padla.
Pri samostatných rokovaniach v Japonsku vytvorili krajiny G7, vrátane Británie, USA, Kanady, Japonska a Francúzska, alianciu pre rozvoj spoločných dodávateľských reťazcov jadrového paliva, ktorej cieľom je vytlačiť Rusko z medzinárodného trhu s jadrovou energiou. Britské ministerstvo pre energetickú bezpečnosť uviedlo, že týchto päť krajín využije svoje civilné sektory jadrovej energetiky na oslabenie ruského vplyvu na dodávateľské reťazce, a odreže tak Putina od prostriedkov na financovanie invázie na Ukrajinu.