Rozsah ničivého zemetrasenia, ktoré v pondelok udrelo na juhu Turecka, predstavuje zásadný problém pre konanie nadchádzajúcich volieb. Nemenovaný turecký predstaviteľ to povedal agentúre Reuters, podľa ktorej je kvôli kritizovanej reakcii tureckej vlády otrasená aj pozícia tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Parlamentné a prezidentské hlasovanie Ankara plánuje na polovicu tohto mája.
Prieskumy verejnej mienky zverejnené už pred zemetrasením naznačovali, že tohtoročná voľba bude pre Erdogana, ktorý bol nepretržite od roku 2003 tureckým premiérom a od roku 2014 prezidentom, zatiaľ tou najťažšou.
Jeho popularitu totiž oslabili rastúce životné náklady a prepad líry. Teraz čelí kritike aj za reakciu vlády na jedno z najničivejších zemetrasení, ktoré Turecko v posledných desaťročiach zasiahlo.
Nech už budú politické dôsledky katastrofy akékoľvek, voľby budú sprevádzať aj logistické problémy. V oblasti, kde otrasy udreli, žije približne 13 miliónov ľudí, pričom státisíce z nich sú bez strechy nad hlavou. Zničená a poškodená je okrem budov aj infraštruktúra.
"Je príliš skoro na to, aby sme hovorili o voľbách," tvrdil turecký predstaviteľ, ktorý s novinármi hovoril pod podmienkou anonymity. "Už teraz máme núdzový stav, v tej oblasti žije 15 percent populácie, v oblasti, ktorá je zodpovedná za takmer desať percent HDP," povedal.
Erdoganova Strana spravodlivosti a rozvoja AKP spolu so svojím parlamentným spojencom, nacionalistickou Stranou národnej akcie MHP, otázku volieb podľa zdroja Reuters určite zváži. "Budeme sledovať vývoj, ale v tejto chvíli tu sú závažné prekážky pre konanie volieb 14. mája," dodal.
Turecké parlamentné a prezidentské voľby sa mali pôvodne konať v júni, Erdogan ale od januára hovorí o májovom termíne. Šesť opozičných strán uviedlo, že je ochotných zmenu prijať. Očakávalo sa, že prezident v marci dátum 14. mája oficiálne vyhlási ako termín volieb.
Kritika tureckej odpovede na zemetrasenie medzitým silnie, píše Reuters. Preživší aj opozícia vládu vinia z pomalej reakcie a nedostatočnej pomoci.
Turecký novinár Can Dündar, ktorý žije niekoľko rokov v exile v Nemecku a ktorý bol v roku 2020 v Turecku odsúdený v neprítomnosti na 27 rokov väzenia za špionáž a podporu terorizmu, poznamenal, že jedno zemetrasenie už Erdoganovi pomohlo k moci, ale ďalšie ho môže zosadiť.
Práve posledná katastrofa podobného rozsahu, zemetrasenie, ktoré si v roku 1999 vyžiadalo vyše 17-tisíc mŕtvych, bola jednou z príčin prepadu podpory vtedajšej vlády. To pomohlo k moci AKP, ktorá oslávila volebné víťazstvo v roku 2002.
"Erdogan sa dostal k moci po zemetrasení v roku 1999 a vyzerá to, že odíde po zemetrasení v roku 2023," uviedol Dündar vo videu zverejnenom na twitteri. "Zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo tisícky obetí, ho pochovajú vo svojich sutinách," povedal novinárom.