Minulý týždeň prišla spravodajská televízia NBC News s informáciou, podľa ktorej mal americký generál vzdušných síl Mike Minihan varovať svojich podriadených pred vojnou s Čínou.
Generál v správe, ktorej autentickosť už bola medzičasom potvrdená, spomenul aj konkrétny časový horizont, v ktorom vypuknutie konfliktu očakáva: „Dúfam, že sa mýlim. Ale moje inštinkty mi hovoria, že budeme bojovať v roku 2025.“
O nespornom dlhodobom napätí medzi oboma veľmocami, najmä vo veci jedného z ich väčších jabĺk sváru – Taiwanu – sa hovorí už roky. Udalosti posledných mesiacov, naposledy podčiarknuté zostrelením čínskeho špionážneho balóna v americkom vzdušnom priestore, však môžu značiť, že pnutie svetových hráčov skutočne už naberá rozmery, pri ktorých môžu byť obavy na mieste.
VIDEO: Washingtonský think tank analyzoval, či by Čína mohla vojensky uspieť pri invázii Taiwanu:
HN sa pri analyzovaní situácie obrátili na odborníka na Čínu Filipa Šeboka z Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky v Prahe. Ten povedal, aký je podľa neho najpravdepodobnejší vývoj súčasných udalostí, aký postup je pre Čínu najlogickejší, čo by okamžite viedlo k eskalácii napätia a s akými veľkými rizikami musí Peking v spojitosti s Taiwanom rátať.
Čínsky špión nad americkými vodami
Pentagón v piatok informoval, že už niekoľko dní eviduje prítomnosť čínskeho špionážneho balóna nielen vo vzdušnom priestore USA, ale rovno nad ich dôležitými vojenskými objektmi.
USA na zakročenie proti cudziemu objektu mali vyčkávať, dokým nebude zaistené jeho zneškodnenie bez ďalších vedľajších škôd. Americké stíhačky zariadenie napokon zostrelili nad teritoriálnymi vodami USA v Atlantiku, pričom argument bol priamočiary – išlo o zásah v záujme národnej bezpečnosti.
Načasovanie celej operácie zároveň dbalo na to, aby mohli americké úrady po deštrukcii balóna z vody získať čo najviac jeho trosiek, pričom v tomto úsilí pokračovali naďalej aj po víkende. Ako potvrdila armáda USA, ich cieľom je získať zo zvyškov maximum informácií o špionážnych schopnostiach Číny.
Peking, ktorý balón označil za civilný objekt využívaný na výskum počasia, reagoval na incident veľmi podráždene. USA obvinil z „neprimeraného použitia sily“, veľvyslanectvu USA doručil oficiálnu sťažnosť a vyhradil si „právo na nevyhnutnú reakciu“ v záujme ochrany „čínskych záujmov a dôstojnosti“.
Kvapka oleja do rozbúrenej vatry
Aby toho nebolo málo, Pentagón zaevidoval aj dvojičku predmetného „balóna sváru“, ktorého polohu monitoroval zas nad Latinskou Amerikou. Podľa Číny oba z plánovaného kurzu len vychýlil vietor.
Už jedno zlikvidované čínske zariadenie pritom stačilo na to, aby ešte viac rozladilo už beztak škrípajúce bilaterálne vzťahy oboch krajín.
Americký šéf diplomacie Antony Blinken v súvislosti s ním odložil plánovanú návštevu ľudovej republiky, čo je v diplomatickom žargóne silným gestom protestu proti partnerovým praktikám.
Okrem obchodnej vojny či ostro kontrastným názorom v otázke dodržiavania ľudských práv a slobôd je známe, že obe veľmoci sú na nože vo veci „taiwanskej otázky“.
Korene čínsko-taiwanského sporu spadajú ešte do minulého storočia. Ich nevyriešenie vyústilo do dnešnej reality, keď komunistická Čína považuje demokratický Taiwan za hoc vzbúreneckú, ale legitímnu súčasť svojho územia.
V súlade s politikou jednej Číny odmieta hocako polemizovať o vyhlásení jeho samostatnosti, a to napriek tomu, že Taiwan od roku 1949 de facto funguje nezávisle a 30 rokov tam panuje vláda ľudu.
Hoci USA a Západ uznávajú politiku jednej Číny, sú zároveň aj vyznávačmi politiky „strategickej nejednoznačnosti“. Tchaj-pej tak podporujú nielen v jeho demokratickej ceste, ale počas zvýšeného napätia tiež avizovali, že by mu vojensky pomohli, aby sa dokázal ubrániť pred čínskou inváziou.
Peking na akýkoľvek náznak legitimizovania taiwanskej svojbytnosti reaguje stupňujúcou sa agresiou. Príkladom je už ostro sledovaná návšteva Nancy Pelosiovej na ostrove z augusta minulého roka. Vojenské manévre v okolí ostrova už Taiwanci považovali za každodenný chlieb, po vizite predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov však nabrala frustrácia Číny novú úroveň.
Invázia Taiwanu do roku 2025? Nepravdepodobné, tvrdí expert
Došlo to tak ďaleko, až čínsky prezident Si Ťin-pching napokon nariadil v novembri armáde, aby všetko svoje úsilie zamerala na boj a prípravu na vojnu.
Čo presne to pre mier na Taiwane znamená, nie je do februára tohto roka jasné. Obavy z najhoršieho však po pármesačnom tichu oživil americký generál vzdušných síl Mike Minihan, ktorý v uniknutej správe vyriekol znepokojivú prognózu – vypuknutie konfliktu s Čínou je bezprostredné.
Vyhlásil pritom, že Peking bude pravdepodobne chcieť využiť obdobie roku 2024, teda čas, keď budú v Spojených štátoch aj na Taiwane v plnom prúde predvolebné kampane a voľby. Invázia na Taiwan by v takom prípade bola v čínskom rozvrhu do roku 2025.
Expert na Čínu Šebok pre HN uvádza, že túto hrozbu tak vážne nevidí: „Podobné predpovede sú bežné, ten rok je často iný. Nemáme prístup k utajeným informáciám, ale nič nenasvedčuje tomu, že by Čína mala v otázke vojenského zásahu proti Taiwanu konkrétny harmonogram.“
Poukazuje na to, že takúto rétoriku zo strany USA treba vnímať v súvislosti s tým, že na hrozbu invázie Taiwanu je nutné dostatočne upozorňovať, aby sa na ňu mohli adekvátne pripraviť.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 34% na dočítanie.
Zostáva vám 34% na dočítanie.