Rusko dáva prednosť mierovým mechanizmom, v prípade potreby je však pripravené brániť svoje záujmy všetkými dostupnými prostriedkami, vyhlásil podľa agentúry TASS na dnešnom rokovaní ruskej rady pre ľudské práva prezident Vladimir Putin.
Ďalšia vlna mobilizácie?
Ďalšia vlna mobilizácie podľa neho zatiaľ nie je potrebná, pretože do "zóny špeciálnej operácie", teda do vojny na Ukrajine, bola zatiaľ vyslaná len asi polovica z približne 300-tisíc v Rusku mobilizovaných mužov.
"Budeme sa orientovať predovšetkým na mierové prostriedky. Ale ak nám nič iné neostane, budeme sa brániť všetkými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii," uviedol Putin na úvod rokovania rady pre ľudské práva.
Ruský prezident sa dnes tiež pokúšal rozptýliť obavy ohľadom toho, že v Rusku hrozí ďalšia vlna mobilizácie a že ruskí vojaci nasadení na Ukrajine hromadne opúšťajú bojové pozície.
Putin síce podľa agentúry Reuters pripustil, že z "operácie", ako Kremeľ svoju už od februára trvajúcu agresívnu vojnu voči susednej krajine označuje, sa môže stať dlhý proces, na Ukrajinu ale podľa neho bolo vyslaných zatiaľ len okolo 150-tisíc mobilizovaných. Ostatní sú vraj zatiaľ v "rezerve" a prechádzajú výcvikom v Rusku.
Podľa ruského prezidenta vraj navyše nie je pravda, že by ruskí vojaci na Ukrajine hromadne dezertovali. Vojaci sa naopak podľa neho dobrovoľne vracajú do bojov po tom, ako sa zotavia zo zranení.
Poľskí nacionalisti a Ukrajina
Putin zároveň bez akýchkoľvek dôkazov vyhlásil, že "poľskí nacionalisti snívajú o zábore západnej Ukrajiny a jediným garantom ukrajinskej celistvosti a suverenity môže byť Rusko." Podľa agentúry TASS to povedal na dnešnom rokovaní ruskej Rady pre ľudské práva ruský prezident Vladimir Putin.
Šéf Kremľa tvrdí, že Rusko nemalo inú možnosť ako sa uchýliť k vojenskej intervencii po tom, čo mal Západ začal konflikt na Ukrajine už v roku 2014, oznámil podľa Reuters Putin.
Nevedno pritom, ako mal Západ konflikt na Ukrajine v tomto čase začať. Masové protesty ľudí zo začiatku roka 2014, známe ako euromajdan, nasledovali po tom, čo proruská vláda Viktora Janukovyča odmietla asociačnú dohodu Ukrajiny s EÚ. Tento krok vyvolal veľkú nevôľu v ukrajinskej spoločnosti.
Zložky polície Berkut pôvodne pokojné protesty potláčali nevídanou brutalitou, následkom čoho prišli o život desiatky demonštrantov. Protesty sa skončili pádom prezidenta Viktora Janukovyča. Ten pod rúškom noci utiekol z krajiny a dostal azyl v Rusku.
Moskva opakovane viní západné krajiny, že zmeny na Ukrajine vyprovokovali. Po zvrhnutí Janukovyčovho vedenia Rusko obsadilo, a potom nelegálne anektovalo polostrov Krym a podporilo proruských povstalcov na východe Ukrajiny. Tento rok vo februári ruská armáda Ukrajinu vojensky napadla bez nejakej provokácie.