Ako sa vojna Ruska proti Ukrajine posúva k hranici jedného roka, ukazuje sa, ako Turecko využilo svoje jedinečné postavenie, keď ako členský štát Severoatlantickej aliancie predstavuje jediné zostávajúce spojenie Ruska so Západom, a súčasne vyzbrojuje Ukrajinu. Tiež hostilo niekoľko kôl mierových rozhovorov a rokovaní o obilnej dohode, ktorá umožňuje vývoz ukrajinskej poľnohospodárskej produkcie z čiernomorských prístavov. Píše to holandský portál Oryx, ktorý sa obvykle venuje sledovaniu a sčítaniu strát vojenskej techniky na ukrajinskom bojisku.
Akokoľvek má Turecko zo všetkých členov NATO najpriateľskejšie vzťahy s Ruskom, je tiež jedinou členskou krajinou aliancie, ktorá zásobuje Ukrajinu zbraňami bez toho, aby si kládla výslovnú podmienku, že nebudú použité proti cieľom nachádzajúcim sa vo vnútri Ruska.
Neváhali bombardovať Wagnerovcov
krajina využila túto pružnosť, aby dronmi Bayraktar napádala ciele v ruskej Kurskej a Belgorodskej oblasti. Táto strategická zhovievavosť nie je jediná vec, ktorá Turecko odlišuje medzi ukrajinskými spojencami. Turecká vojenská podpora Ukrajine pritom patrí k najrozsiahlejším medzi členmi NATO.
Jej intenzita sotva môže zaskočiť tých, čo sledujú rozhodnutia Ankary v zahraničnej politike v posledných rokoch. Turecko bolo v roku 2019 jediným členom NATO, ktorý zasiahol na strane medzinárodne uznanej vlády v Líbyi proti armáde maršala Kalifa Haftara, podporovanej Ruskom. Turci zatlačili späť od Tripolisu Haftarovu armádu a ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny a zachránili medzinárodne uznanú vládu pred istou porážkou. Jedine turecký zásah - hoci nikdy nebol ocenený - zabránil Rusku získať vojenskú oporu na južnom krídle NATO.
Neznamená to, že turecké zahraničnopolitické rozhodnutia, ktoré idú priamo proti záujmom Ruska, sú zbavené veľkých rizík. Ide o hrozby ako vonkajšie, tak domáce od aktérov dostávajúcich ruskú podporu, poprípade táto podpora by kvôli pomste mohla vzrásť. Tieto riziká využil Izrael ako dôvod, prečo nedodáva Ukrajine smrtiace zbrane. Izrael si robí hlavne starosti, že zabitie ruských vojakov izraelskými zbraňami by mohlo poškodiť izraelské bezpečnostné záujmy v Sýrii.
Naopak Turecko neváhalo bombardovať pozíciu žoldnierov z ruskej Wagnerovej skupiny (považovanej za neoficiálny nástroj Moskvy) v Líbyi. Hoci sa zdá, že Turecko má záujem o zachovanie dobrých vzťahov (s Ruskom), zdá sa byť aj krajinou, ktorá hneď začne konať, ak cíti, že jej vlastné záujmy či záujmy strategických partnerov sú ohrozené.
Neoznámené dodávky zbraní
Ohľadom Ukrajiny sa Turecko neobmedzilo len na intenzívne úsilie sprostredkovať rokovania medzi Kyjevom a Moskvou, vyvíjané od marca, ale tiež dodalo približne 35 dronov Bayraktar TB2, 24 miniatúrnych prieskumných dronov firmy Bayraktar, raketomety TRLG-230 s navádzanými raketami, vybavenie pre rádioelektrický boj, 200 obrnených vozidiel Kirpi, mínomety, muníciu a mnoho ďalších položiek. Namiesto toho, aby sa verejne chválilo rozsahom tejto podpory, Turecko radšej minimálne informuje o týchto dodávkach. O väčšine sa dozvieme, až keď ich na Ukrajine spozorujeme, alebo keď o nej informujú ukrajinské zdroje (čo je prípad mnohých zbraní spomínaných v tomto článku). Veľkú časť zbraní Turecko darovalo, zvyšok predalo s výraznými zľavami.
Turecká pomoc Ukrajine nie je výlučne vládnou záležitosťou. Zbrojovka Baykar Tech získala medzinárodnú slávu vďaka rozhodnutiu darovať Ukrajine päť dronov Bayraktar TB2, na ktoré sa zložila verejnosť v Litve, Ukrajine a Poľsku, aby sa vyzbieraných 32 miliónov dolárov radšej mohlo venovať na humanitárne účely. Je zaujímavé, že ide len o časť príbehu, pretože zdroje z ukrajinskej vlády hlásia, že Ukrajina od výrobcu dostala ďalších 15 dronov zadarmo a ďalších 15 za cenu kryjúcu iba výrobné náklady. Baykar tiež daroval 24 dronov Mini-Bayraktar, ktoré na rozdiel od iných malých prieskumných dronov sú odolné proti rušeniu, čo je na ukrajinskom bojisku viac ako vítané.
Až doposiaľ neoznámené dodávky tureckých zbraní zahŕňajú aj neupresnený počet raketometov TRGL-230, ktoré sú vďaka presne navádzaným raketám obzvlášť účinné. Môžu v súčinnosti s dronmi ničiť ciele až vo vzdialenosti 70 kilometrov.
Hoci sa niektorí komentátori pokúšajú vysvetliť terajší nedostatok záberov s útokmi dronov TB-2 na ruské ciele na bojisku tým, že všetky drony už boli zostrelené (alebo ešte bizarnejšie tým, že všetky takéto videá boli natočené hneď na úvod vojny), Ukrajinci presunuli svoje TB -2 na plnenie nových úloh vrátane diaľkového prieskumu, elektronického boja a prepravy a odpaľovania vyčkávacej munície, aj keď podrobnosti o tom ešte chýbajú.
Turecko má mnoho ďalších zbraní, ktoré by sa ukrajinskej armáde náramne hodili. Krajina vyváža snáď každý druh zbrane, aký si možno predstaviť, vrátane protileteckých zbraní. Zatiaľ sa NATO snaží vydolovať z členských krajín na pomoc Ukrajine zvyšky zbraní sovietskeho pôvodu, jedného dňa tieto zdroje vyschnú a potom sa možno posunie k vyspelejšej výzbroji pre Ukrajinu z Turecka, a to aj ak by mohla byť využitá na útoky na ciele v Rusku.