Severoatlantická aliancia by mala posilniť svoje jednotky v Pobaltí a jednotlivé členské krajiny by mali navýšiť kapacity vojenského priemyslu.
Pred nadchádzajúcim samitom NATO to dnes napísal denník The Times, podľa ktorého sú vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu a ruských vyhrážok voči Litve znepokojujúce najmä neveľké zásoby zbraní a vojenskej techniky v členských krajinách aliancie.
Pobaltie sa cíti byť ohrozené
Na samite v Madride, kde sa predstavitelia štátov NATO stretnú na budúci týždeň, budú pobaltské štáty požadovať zvýšenú prítomnosť aliančných jednotiek v regióne. A to právom, píše The Times.
Podľa denníka je práve teraz, keď je Rusko zaneprázdnené svojou vojnou na Ukrajine, príležitosť v Estónsku, Litve a Lotyšsku posilniť sily NATO. Tie by v prípade, že by Moskva zvažovala rozšírenie svojej agresie ďalej na západ, mohli poslúžiť ako odstrašujúci prostriedok.
Samotné vojenské jednotky však nestačia, ak nemôžu dlhodobo bojovať. "Konflikt na Ukrajine poukázal na nedostatok vybavenia a munície, ako aj na nedostatok výrobných kapacít v rámci NATO," píše The Times.
To je aj jedným z dôvodov, prečo Západ dodáva Ukrajine vojenské vybavenie pomalšie, než sľuboval. Mnohým krajinám chýba vybavenie na ich vlastnú obranu.
Spojené štáty napríklad Ukrajine odovzdali 7 000 protitankových striel Javelin, čo je zhruba tretina amerických zásob. Americká zbrojárska spoločnosť Lockheed Martin však má kapacitu vyrobiť len 2 100 rakiet ročne, uvádza britský think-tank Royal United Services Institute.
Pri jednom minuloročnom cvičení Británii v simulovanej vojne došla munícia po ôsmich dňoch, píše The Times, podľa ktorého by americká ročná produkcia munície sotva pokryla dva týždne bojov na Ukrajine.
O stenčujúcej sa zásobe zbraní, ktoré možno poskytnúť Ukrajine, hovoril vo štvrtok aj český premiér Petr Fiala po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Kalingradské jablko sváru
Na zraniteľnosť Pobaltia upozornil spor o ruskú kaliningradskú enklávu, kam Litva minulý týždeň zakázala prevážať tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie Európskej únie.
Rusko Vilnius následne obvinilo z blokády a sľúbilo odvetné kroky. Podľa diplomatických zdrojov The Times sa EÚ bude snažiť vzniknuté napätie znížiť.
Podľa západných analytikov je najviac zraniteľným miestom 100 kilometrov dlhý koridor na poľsko-litovskej hranici, ktorý oddeľuje Kaliningrad od Bieloruska, spojenca Moskvy. Ak by Rusko tento koridor obsadilo, pobaltské štáty by odrezali od zvyšku NATO a EÚ.
Estónska premiérka Kaja Kallasová tento týždeň poznamenala, že stratégia NATO v prípade invázie počíta s tým, že by územie späť dobyla do 180 dní.
Vzhľadom na to, že vojna na Ukrajine trvá už 121 dní, je jasné, že takto navrhnutá stratégia Estóncov znepokojuje, dodáva The Times.