Záver kampane pred víkendovým poľským referendom o vstupe krajiny do Európskej únie sprevádza opatrný optimizmus. Jeho úspech by totiž mohla ohroziť nízka účasť. Na to, aby mohlo byť vyhlásené za platné, musí prísť k volebným urnám najmenej 50 percent oprávnených voličov. Z posledného prieskumu verejnej mienky agentúry CBOS spred piatich dní vyplýva, že až 71 percent Poliakov vyslovilo názor, že k urnám príde. V polovici mája to bolo 64 percent. K podobnému číslu sa dostal aj poľský denník Reczpospolita, ktorý uskutočnil vlastný výskum - hlas chce podľa neho odovzdať 68 percent opýtaných. Ak by sa však naplnil pesimistický scenár, analytici tvrdia, že vláda by sa tak dostala pod veľký tlak. To by mohlo vyústiť aj do politického zemetrasenia v kabinete Leszeka Millera.
Je pred zajtrajším referendom o vstupe Poľska do EÚ už jasné, či vláda presvedčila ľudí, najmä farmárov, o výhodách členstva?
- Kampaň bola časovo dostatočne dlhá na to, aby sa obyvateľstvo rozhodlo. Okrem toho, Poľsko nie je prvou krajinou, kde sa uskutočňuje. Pokiaľ ide o farmárov, je to citlivejší problém. Hlavnú úlohu tu zohráva tiež psychologický faktor. Oni sa, napríklad, neboja len silnej konkurencie na európskom trhu, ako sa to stále prízvukuje či prezentuje. Prehliada sa ich značný strach z toho, že mnohí nemajú právne tituly k svojim pozemkom a po vstupe do únie by o ne mohli prísť. Ich obava je, samozrejme, bezdôvodná, keďže únia nemôže zasahovať do takejto legislatívy.
A vysvetlila im to vláda?
- Kampaň bola zameraná skôr na výhody vstupu ako konkrétnejšie problémy. To bolo na kampaniach jednotlivých strán. V spoločnosti však stále zostali obavy zo vstupu do únie, z ceny, ktorú za vstup v konečnom dôsledku budú musieť zaplatiť. Napokon, sú tu predsa len obavy aj z nedostatočnej modernizácie poľského poľnohospodárstva.
Takže vládne skôr pesimizmus?
- Dúfam, že nie. Verím, že v referende 7. - 8. júna dajú voliči silnú podporu členstvu v Európskej únii. Najmä verím, že nedávna podpora poľskému vstupu do únie zo strany svätého otca Jána Pavla II. bude motivovať ľudí ísť hlasovať. Najviac sa totiž obávam práve nedostatočnej účasti.
Ústavný súd však tesne pred referendom prijal akúsi poistku. V prípade nízkej účasti na referende je druhou ústavnou cestou ratifikácia vstupu parlamentom. Bola v tomto ústava nejednoznačná?
- Nie, hoci sa vykladala naozaj rôzne. V parlamente máme dve populistické strany, každú asi s desaťpercentným zastúpením. Tie spustili túto kampaň. Výsledok referenda sa mal podľa nich považovať za negatívny v prípade, ak sa na ňom nezúčastní dostatočný počet voličov. Bol to jeden z krokov ich protikampane. Podľa Ústavného súdu je ústava v tomto smere jasná. Ak referendum neprejde, je tu druhá možnosť. Môže o tom rozhodnúť parlament kvalifikovanou dvojtretinovou väčšinou.
Takže je o vstupe zrejme rozhodnuté, nie?
- Toto je skutočný problém, ktorého sa obávam. Osobne si myslím, že jedine referendum by malo byť cestou rozhodnutia sa ľudí vstúpiť do únie alebo nie. Samozrejme, aj parlamentná cesta je legálna, ale nemali by sme sa na ňu spoliehať a premrhať tak jedinečnú šancu, ktorú majú v rukách obyvatelia. Ak by referendum vyšlo, boli by sme na to veľmi hrdí. Ak nie, bude to zodpovednosť nás všetkých.
Informovala vláda v kampani ľudí o všetkých plusoch a mínusoch alebo si negatíva nechala po referende?
- Skôr by som povedal, že to bolo naozaj na kampani jednotlivých strán. Vláda sa snažila presvedčiť ľudí, aby hlasovali za vstup. Aj keď mnohí voliči si práve preto myslia, že kampaň bola čiastočne demagógiou. Naozaj by bolo smutné, keby sa kampaň chápala len ako vyratúvanie všetkých výhod. Pred cestou do Bratislavy som však v poľskej televízii pozeral debatu s euroskeptikmi o nevýhodách vstupu, finančných nákladoch rozšírenia, probléme suverenity. Napríklad, či by sme mali poskytnúť časť našej suverenity a čo je v skutočnosti protihodnota za to, že ju strácame. Verím však, že výhod je oveľa viac a sociálna cena skutočne bude neporovnateľne nižšia ako tá, keby sme sa do únie nedostali. Takže chcem veriť, že referendum v Poľsku prejde.
Poliakov k účasti na referende o vstupe krajiny do Európskej únie vyzvala aj írska prezidentka Mary McAleesová. Neúčasť na hlasovaní by totiž podľa jej slov bola fackou tým, ktorí bojovali za slobodu Poľska. Na snímke so svojim poľským kolegom Aleksandrom Kwasniewskim. Ilustračná snímka TASR/AFP |