Komunistická vláda rozširuje pilotný projekt plošného zberu informácií o všetkých aspektoch každodenného života občanov. Má to byť systém absolútnej kontroly, z ktorého až mrazí. To, čo si snáď ani literárny velikán George Orwell netrúfal predstaviť, sa s technológiami 21. storočia stáva v Číne realitou.
Nezastaviť uprostred noci na ľudoprázdnej ulici na stopke? Zaplatiť o pár dní neskôr účet za elektrinu? Alebo snáď cez chatovacie aplikácie trochu popustiť uzdu emóciám a utrúsiť pár ostrých slov na účet šéfa?
To všetko by už o pár rokov mohlo byť pre väčšinu bežných Číňanov minulosťou. Obyvatelia miliardovej ázijskej veľmoci sa zrejme budú musieť pripraviť na to, že ak sa im spočítajú všetky podobné prehrešky, nielen že si už nebudú môcť kúpiť sedadlo vo vyššej prepravnej triede alebo rezervovať pekný stôl v reštaurácii, ale že to tiež možno bude ich deti stáť miesto na škole či vysnívané zamestnanie.
Ľudia ako čísla
Niekdajšia ríše stredu s príchodom nového roka naplno rozbieha masívne testovanie takzvaného sociálneho kreditového systému. Mamutieho projektu, o akom snívajú odjakživa snáď všetky represívne režimy sveta. Mechanizmus dokonalého monitorovania každého občana zbieraním informácií o všetkých aspektoch jeho každodenného života.
Hlavný čínsky úrad pre ekonomické plánovanie, Štátny výbor pre rozvoj a reformy, vydal pred niekoľkými dňami dvojicu dokumentov rozširujúcu testovanie systému, ktorý rozvíja vláda už bezmála dekádu a pol. Až od roku 2014, kedy sa vedenia miliardovej krajiny ujala nová garnitúra na čele s prezidentom Si Ťin-pchingom, ale dostáva projekt jasnejšie obrysy a pevnú časovú schému.
Do testovacej fázy sociálneho kreditového systému boli preto pred časom zapojení vybraní obyvatelia najmä z ekonomicky perspektívnych východných regiónov Číny - Šanghaja, provincie Ťiang-su s pulzujúcim obchodným centrom Nanking alebo regiónov An-chuej a Če-ťiang.
O každom jednotlivcovi zapojenom do projektu je pritom vedená elektronická evidencia v oblasti jeho aktivít na poli štátnej administratívy, obchodu, sociálneho správania a justície. To, nakoľko dôsledne dotyčný dbá na také veci, ako je dopravná bezpečnosť, platenie daní až po správanie na sieti, je potom následne zhrnuté do numerickej hodnoty.
Systém sa tento rok rozširuje
Jedno číslo tak rozhodne o tom, či mu bude schválená pôžička, ale i napríklad o možnostiach vzdelania, zamestnania či štartu vlastného podnikania. Hrubé prehrešky navyše majú byť vyvesené verejne na internete.
S rozhodnutím testovaciu fázu rozšíriť bude tento rok do systému zaradených 16 rôznych profesií. Od štátnych úradníkov, učiteľov, lekárov a lekárnikov, realitných maklérov a právnikov až po turistických sprievodcov. Teda tí, ktorí môžu optikou režimu negatívne ovplyvňovať okolie.
Dôvod je prostý: vládnuca komunistická strana sa obáva, že by vo svetle spomaľujúceho tempa hospodárskeho rastu mohla čeliť socioekonomicky motivovanej revolte. Zvlášť zo strany po komforte a konzume lačnej strednej triedy, ktorá sa od prelomu milénia masívne rozrástla. Menovite ju sa tak intenzívne snaží mať pod kontrolou.
Nástroj dokonalej kontroly
Koľko ľudí je dnes v sociálnom kreditovom systéme zahrnutých, ale vlastne nie je vôbec jasné. Čínska vláda túto informáciu nezverejnila. Navyše, aj keď nemusia milióny Číňanov v testovacej fáze oficiálne vôbec figurovať, neznamená to, že vláda nemá rovnako už dávno prístup k väčšine ich osobných údajov.
Sami a dobrovoľne jej ich totiž odovzdávajú s používaním telefónov a ďalších inteligentných zariadení.
Prostredníctvom viacúčelových aplikácií domácej produkcie, ako je populárny WeChat, užívatelia spolu nielen komunikujú, ale môžu platiť čokoľvek od hromadnej dopravy po inkaso.
Vláda má tak v podstate dokonalý prehľad o všetkom, čo robia. Aplikácia tiež už od decembra užívateľom z pevninskej Číny cenzuruje prichádzajúce správy s niektorými pre režim citlivými heslami.
Ak sa pilotná fáza sociálneho kreditového systému osvedčí, plánuje vláda zavedenie na celom území od roku 2020 - zrejme okrem osobitných administratívnych oblastí Hongkongu a Macaa. Podobný systém potom možno neminie aj štátne úrady a firmy pôsobiace v krajine.