Generácia Y vyrastá v rýchlo sa otepľujúcom svete. Podľa Amerického centra pre klimatické dáta dosiahla globálna teplota v každom jednom mesiaci po februári 1985 pre daný mesiac nový teplotný rekord. Čerství tridsiatnici tak podľa časopisu The Conversation vlastne nezažili teplotne normálny mesiac.
Tak ako rok 2014 a po ňom rok 2015, aj tento rok zrejme posunie hranicu rekordných teplôt zas o čosi ďalej a stane sa novým najteplejším rokom v dejinách merania. Fakt, na ktorý upozornili vedci z observatória na havajskej sopke Mauna Loa, ale aj ďalších staníc okolo sveta, že koncentrácia uhlíka v ovzduší túto jeseň po prvýkrát počas existencie ľudí neklesla pod 400 čiastočiek v milióne, tak len zapadá do negatívneho scenára. Platí totiž, že čím je viac uhlíku vo vzduchu, tým viac tepla prichádzajúceho spolu so slnečným žiarením pohltí. Podobne, ako keď máme na sebe na slnku čierne tričko.
Ešte rozhnevanejšie leto
Ako si ten vývoj predstaviť v praxi? Na teploty nad normálom by sme si mali skrátka začať zvykať. Ak budú emisie uhlíka narastať súčasným tempom, rekordne teplé roky sa pre nás stanú novým normálom. Práve na to poukazuje nová štúdia nedávno publikovaná v Bulletine Americkej meteorologickej spoločnosti.
Podľa štúdie by v tejto chvíli nestačilo, ani keby sme potrebné kroky podnikli okamžite a ihneď úplne zamedzili vypúšťaniu emisií do atmosféry. Niektoré škody na životnom prostredí sa už totiž nedajú celkom zvrátiť. Prinajmenšom nie hneď, ich zotrvačnosť môže trvať roky až desaťročia.
Doterajšie aktivity ľudstva nám tak podľa štúdie zaistili budúcnosť, v ktorej budú dnešné rekordy len priemernými teplotami. Stať by sa tak malo do roku 2040. „Ak budeme pokračovať v súčasnom trende vypúšťania emisii, extrémne obdobia sa v najbližších desaťročiach nevyhnutne stanú novou normou,“ povedala pre Huffington Post vedúca štúdie Sophie Lewis, austrálska klimatologička. Ako príklad uviedla rekordne horúce leto 2013, ktoré sužovalo Austráliu.
Hodnoty na teplomeroch vtedy stúpali až k 50 stupňom Celzia, čo malo obrovský dopad nielen na infraštruktúru, ale najmä na zdravie a životy Austrálčanov. „A také leto by mohlo byť len obyčajným priemerným letom roku 2035,“ doplnila. Leto 2013 sa Austrálčanom zapísalo do kolektívnej pamäte ako rozhnevané leto. Je možné, že o niekoľko desaťročí sa na nich bude hnevať každé jedno. No ešte desivejšia je podľa Lewisovej predstava, že sa v tom normále zjaví nové, ešte rozhnevanejšie leto, extrémne aj na pomery roku 2035.
Nie je všetko stratené?
Napriek nepriaznivým predpovediam a silnej skepse sa vedci aj ekologickí aktivisti – medzi nimi napríklad Leonardo DiCaprio vo svojom novom filme Je s nami koniec – snažia upozorniť, že ešte stále nie je celkom neskoro. Nárast ročnej priemernej teploty sa síce už zdá neodvratný a aj po prípadnom úplnom vylúčení emisií by ešte so zotrvačnosťou istý čas stúpal, no stále dokážeme zabrániť rekordným horúčavám v jednotlivých ročných obdobiach aj regiónoch a oblastiach Zeme.
Je však preto nutné podniknúť viaceré kroky, ktoré by viedli k zníženiu emisií. Od osobnej úrovne – už napríklad vylúčením prinajmenšom hovädzieho mäsa z jedálníčka dokážeme výrazne okresať našu uhlíkovú stopu – po celosvetovú úroveň zavádzaním globálne záväzných dohôd. Napríklad Parížskej klimatickej dohody.
Aj tá má však svoje nedostatky. Nedávno publikovaná správa OSN priznala to, na čo poukazovali experti už od uzavretia Parížskej klimatickej dohody. Zníženie emisii, ktoré navrhli lídri v Paríži, nebude stačiť k dosiahnutiu stanoveného cieľa a k tomu, aby sme sa vyhli tým najhorším dôsledkom klimatickej zmeny na naše spoločnosti.
Environmentálny program OSN v správe The Emissions Gap Report 2016 upresnil, že na to, aby sme udržali stúpanie priemernej globálnej teploty pod 2 stupňami Celzia, čo predstavuje hranicu, ktorú určili vedci ako nevyhnutnú na to, aby sme sa vyhli najkatastrofickejším efektom klimatickej zmeny, emisie musia byť znížené o ďalších 25 percent v porovnaní so záväzkami, na ktoré pristúpili lídri v Paríži. Dnešné prísľuby by podľa správy viedli k nárastu o bezmála tri stupne, ďaleko za údajne bezpečnými dvoma stupňami.
Americký prezident Barack Obama, ktorý na sklonku svojho funkčného obdobia venoval zmene klímy veľa pozornosti, sa v tejto súvislosti pre Leonarda DiCapria vyjadril, že si je tej medzery v Parížskej dohode plne vedomý. Počíta však s tým, že ju vyplnia nové, dosiaľ neobjavené technologické postupy a zároveň časom sa zvyšujúca ochota krajín pristúpiť k radikálnejším škrtom. Mnohé nebudú mať na výber.
S Trumpom či bez neho
Určitou prekážkou v postupe môže byť zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Trump sa netají svojim klimaskepticizmom, zmenu klímy dokonca označil za holý nezmysel či čínsky hoax a počas volebnej kampane sa zastrájal, že odstúpi od Parížskej dohody. Avšak, svetoví lídri – a zvlášť Čína –, ale aj rôzni aktivisti, vyjadrili odhodlanie plniť Parížsku dohodu a bojovať s klimatickou zmenou. S Trumpom či bez neho.
Ako to pre BBC na aktuálne prebiehajúcom kole klimatických rozhovorov OSN v marockom Marakéši zhrnul Alden Meyer z americkej organizácie Únia znepokojených vedcov, Donald Trump sa síce stane jedným z najmocnejších ľudí planéty, no moc prepísať zákony fyziky mať aj tak nebude. Slovami dosluhujúce amerického prezidenta Baracka Obamu vo filme Leonarda DiCapria, „nech sem (do Bieleho domu) hoci aj príde niekto, kto v kampani popiera zmenu klímy, realita si nájde cestičky, ako ho udrieť do nosa, keď nedáva pozor.”
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
