Vyšehradská skupina bola dlho považovaná za názorovo jednotný celok. Euroskeptické nálady, odmietanie hlbšej integrácie, nenávistné nálady k utečencom aj moslimom. To všetko na prvý pohľad spája Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Českú republiku. Jednota sa však v posledných mesiacoch rozpadá, ako upozorňuje portál Politico.
Stačí sa pozrieť na titulky svetových médií. Len výnimočne sa v nich hovorí o V4 ako celku. Vyšehrad pre západné mocnosti takmer neexistuje. Zastupuje ho názorovo extrémne Maďarsko na čele s premiérom Viktorom Orbánom. Ten opakovane volá po výstavbe veľkého utečeneckého tábora v Líbyi a na hraniciach stavia nepriestupné ploty.
Orbánovo osamotenie v názorovom čele V4 však skončilo vlani na jeseň, keď sa vlády v Poľsku ujala strana Právo a spravodlivosť Jarosława Kaczyńského, píše agentúra Reuters. Nasledovali kontroverzie okolo sporného zákona o ústavných súdoch, obvinenia zo strany EÚ z porušovania demokratických princípov aj aktuálne snahy o zákaz antikoncepcie v Poľsku.
Politickí komentátori sa predháňali v tom, ako sa politické špičky Poľska v čele s Kaczyńskim, premiérkou Beatou Szydlovou aj prezidentom Andrzejom Dudom inšpirujú u Orbána. Vzájomná náklonnosť Kaczyńského a Orbána sa naplno prejavila na nedávnom ekonomickom fóre v poľskej Krynici, kde maďarský premiér dostal ocenenie muž roka.
Keď spoločne s Kaczyńskim priateľsky diskutoval na pódiu a častovali sa lichôtkami, Robert Fico a Bohuslav Sobotka oboch politikov sledovali z diaľky. Scéna, ktorá dobre odráža súčasný dojem z celej V4. Česko aj Slovensko sú vo vyjadreniach na adresu EÚ až na výnimky skôr umiernenejší. Obe krajiny totiž nechcú stáť na okraji Únie.
Spoločné záujmy s V4 aj Úniou
Určitá názorová rozpoltenosť je napokon zrejmá aj z vyjadrenia českých politikov. Chceme byť vplyvným členom V4, zároveň však tiež EÚ, dá sa vyčítať zo súčasnej zahraničnej politiky Česka.
"ČR berie vyšehradskú spoluprácu veľmi vážne a chce s partnermi spolupracovať na témach, na ktorých sa zhodneme. Chceme však byť zároveň spoľahlivým členom EÚ, ktorý sa podieľa na hľadaní spoločných záujmov a pozícií a formulovaní spoločných európskych pozícií," uviedol v reakcii pre iDNES.cz minister zahraničia Lubomír Zaorálek.
Sám Zaorálek sa netají tým, že s Maďarskom v niektorých krokoch jeho zahraničnej politiky nesúhlasí. Problémom je podľa neho riešenie migračnej krízy. "Maďarsko v poslednom čase veľa kritizuje EÚ a Európsku komisiu z pozície krajiny, ktorá pozná odpovede na existujúce pálčivé otázky, najmä vo veci migrácie. Ja si naopak myslím, že na takéto tvrdenie je prinajmenšom skoro," myslí si Zaorálek.
Kým Orbán volá po revolúcii, českí a slovenskí politici volia opatrnejší slová. Slovenský štátny tajomník pre európske záležitosti Ivan Korčok tvrdí, že je potrebná väčšia reflexia súčasných problémov v Európe. Sobotka sa zase bojí "budovania priekopy medzi Východom a Západom", ako pripomína Politico.
Rozpoltené Slovensko
Postoje Slovenska nie sú ničím prekvapivým. Ako jediný štát z V4 je totiž stabilným členom eurozóny, a teda mu v prípade problémov EÚ hrozia oveľa hlbšie problémy než ostatným partnerom z Vyšehradu. Áno, názory Fica sú v mnohom podobné Orbánovi, slovenský premiér však musí vo svojej vlasti krotiť krehkú koalíciu, ktorá mu nedovoľuje vstúpiť do vznikajúceho úzkeho partnerstva Varšavy a Budapešti.
Fico sa po vzore Orbána opakovane vyjadruje proti prijímaniu utečencov, v porovnaní s maďarským premiérom však stále pôsobí umiernene. Slovensko dlhodobo odmieta povinné kvóty na prerozdeľovanie utečencov medzi členské krajiny EÚ. Namiesto toho presadzuje myšlienku národných príspevkov k riešeniu migračnej vlny, a to v závislosti na možnostiach jednotlivých krajín. "Migrácia je fenomén, ktorý musíme riešiť z dlhodobého hľadiska," mieni Korčok.
Na odmietaní kvót sa všetky krajiny V4 zhodnú, rétoriku však volia inú. Podobne je to aj v otázkach obnoviteľných zdrojov energie. Ak sa však pozrieme na ďalšie politické aj sociálne aspekty spolupráce, nájdeme v rámci Vyšehradu skôr rozdiely než podobnosti. Poľsko má napríklad striktné zákony v problematike potratov, ostatné členské krajiny sú v tomto veľmi benevolentné.
Česká republika pred časom povolila užívanie marihuany na lekársky predpis a povoľuje držať malé množstvo pre osobné použitie. V Poľsku naopak platí prísny zákaz fajčenia marihuany, povolené nie je ani jej užívanie na predpis. Poľský minister zahraničia Konstanty Radziwiłł rastlinu označil za "smrteľnú drogu".
Menšiny a väzby na Rusko
Rozdielny pohľad majú jednotlivé krajiny tiež v otázke menšín. V Česku napríklad môžu homosexuáli vstúpiť do registrovaného partnerstva. V Poľsku sa naopak homosexuáli na legislatívu príliš spoliehať nemôžu. Organizácia pre ľudské práva ILGA-Europe Poľsko radí medzi tri najhoršie európske krajiny pre život gayov a lesbičiek. Iste to súvisí s veľkou pobožnosťou Poliakov, ktorou sa naši severní susedia odlišujú od zvyšku V4. Česko naopak je jednou z najviac najviac ateistických krajín na svete.
Krajiny V4 rozdeľujú tiež väzby na Rusko. Poľsko je proti tejto svetovej mocnosti skôr podozrievavé a podporuje stálu prítomnosť NATO v strednej Európe. Orbán naproti tomu volá po zrušení sankcií proti Rusku, ktoré okrem iného financuje veľký projekt jadrovej elektrárne v Maďarsku. Slovensko a Česká republika sa nachádza kdesi uprostred. Hoci názorové smerovanie českého prezidenta Miloša Zemana je v tomto ohľade zjavné.
V4 sa tak podľa politológov nachádza na rázcestí, ktoré môže viesť v krajnom prípade až k jej rozpadu. Zároveň však vzhľadom k turbulentnej politickej dobe nie je vylúčené ani jej posilnenie.