Prepadanie postihuje celé mesto, najviac ale štvrť Cchao-jang, ktorá od 90. rokov zaznamenáva rýchly rozvoj a vyrástlo tu mnoho mrakodrapov, dopravných okruhov a ďalších stavieb. Podľa expertov pokles pôdy predstavuje nebezpečenstvo pre budovy a infraštruktúru v meste, ktoré obýva vyše 20 miliónov ľudí.
Peking sa rozkladá na suchej rovine, kde sa za tisícročia nahromadila spodná voda. Vŕtanie studní a odčerpávanie znižuje hladinu spodnej vody a pôda sa postupne zhutňuje, ako keď vyschne špongia.
Predpokladá sa, že v Pekingu existujú desaťtisíce studní, z ktorých mnohé sú užívané v poľnohospodárstve. Za reguláciu je zodpovedný štát, ten si ale podľa miestnych ekológov často počína nedôsledne.
S prepadaním sa stretávajú aj ďalšie svetová mesta, či už je to z dôvodu odčerpávania spodnej vody, či z iných príčin. Mexická metropola klesne ročne až o 28 centimetrov, podobné je to aj v indonézskej Jakarte. O zhruba 12 centimetrov ročne sa prepadá thajský Bangkok, tvrdia vedci.