Cesta k slobode vedie cez Európu
ZA l Politológ Grigorij Mesežnikov vidí napriek problémom nádej v tom, že Ukrajinci sa definitívne rozhodli pre Západ.
V máji 2009 Európska únia v rámci svojej politiky susedstva ohlásila iniciatívu Východné partnerstvo. Jej zmyslom bolo posilnenie spolupráce s krajinami východnej Európy, ktoré už dlhší čas prejavovali záujem o členstvo v EÚ, avšak neboli ešte na vstup pripravené. K týmto krajinám (je ich celkovo šesť) patrí aj Ukrajina. Hoci iniciatíva neobsahovala sľub plnoprávneho členstva v únii, jej celková logika bola jasná – tým, že zdôrazňovala potrebu uskutočnenia vnútorných politických a sociálno-ekonomických reforiem v súlade s hodnotami a princípmi, na ktorých je založená EÚ, dávala najavo krajinám východnej Európy, že uvažovať o členstve v únii má zmysel iba v prípade úspešnej realizácie týchto reforiem.
Jednou z dôležitých zastávok na ceste do Európy je Asociačná dohoda s EÚ. Jej podpísanie s Ukrajinou sa malo uskutočniť v novembri 2013 na summite únie vo Vilniuse. Úradujúci ukrajinský prezident Viktor Janukovyč však na poslednú chvíľu pod tlakom Vladimira Putina podpísať Asociačnú dohodu odmietol. Tým sa naštartoval vývoj, ktorý na jednej strane spôsobil životné tragédie tisícom občanov štátu, na čele ktorého Janukovyč vtedy stál, na druhej strane urobil pohyb Ukrajiny na Západ nezastaviteľným.
Revolúcia dôstojnosti
Od decembra 2013 do februára 2014 milióny občanov Ukrajiny po celej krajine demonštrovali za podporu európskej budúcnosti svojej vlasti a protestovali proti vláde, postoj ktorej označovali za klamstvo a zradu. Odpoveďou bolo násilie a represie: v novembri a decembri 2013 – bitie ľudí na uliciach, v janu...
Zostáva vám 85% na dočítanie.