Pritom protesty, ku ktorým už teraz dochádza v ruských regiónoch, sú podľa sociológov obyčajnou predzvesťou veľkých vzbúr. Sankcie a klesajúce ceny ropy doliehajú dramaticky na ruský rozpočet a situáciu prestali popisovať v ružových farbách dokonca aj členovia vlády. Napríklad aj ruský premiér Dmitrij Medvedev priznal, že je potrebné nájsť ďalšie zdroje príjmov a radikálne znížiť výdavky.

Americký dolár je pre Rusov najdrahší v histórii. A euro sa nezadržateľne blíži k prekonaniu ďalšieho rekordu - 90-rubľovej hranice. V stredu večer sa euro na moskovskej burze predávalo za viac než 89 rubľov. Ešte viac než to, ako je na tom zahraničná valuta, ale ruských občanov znepokojuje, že lacných rubľov je tragický nedostatok. V rôznych častiach Ruska sa rušia zľavy, dotácie, sociálne projekty. Do ulíc už vyšli dôchodcovia, nasledovať ich chcú študenti, učitelia a zdravotníci.

Kríza a spoločnosť

"Materiálna situácia obyvateľstva sa zhorší, protestné nálady porastú. Ukazovatele sociálnych nálad dosahujú úrovne kritického roka 2008," také pesimistické závery nečakane urobilo štátne Ruské centrum pre výskum verejnej mienky, ktoré je zvyčajne úplne solidárne s Kremľom a ktorého výhľady sú často neopodstatnene optimistické.

Posledný výskum jeho autori nazvali "Kríza a spoločnosť". Protesty, ku ktorým už teraz dochádza v ruských regiónoch, sú podľa sociológov obyčajnou predzvesťou veľkých vzbúr. Prvými, ktorí sa tento rok odvážil ísť do ulíc, boli dôchodcovia v Krasnodare a Soči, v meste zimnej olympiády a v Putinovom najobľúbenejšom sídle. Ľudia zablokovali cesty, pretože po nich rovnako už nebudú môcť jazdiť - miestna administratíva im zrušila zľavy na cestovné. Oblastná pokladnica je prázdna. Lenže bez zliav mnohí penzisti musia zostať doma alebo chodiť pešo.

#Protests in #Sochi & #Krasnodar, in South #Russia today. Local pensioners are angry and ready to protest: pic.twitter.com/3N5Zc7W3tD

— Alex Kokcharov (@AlexKokcharov) 15. Leden 2016

O zľavy prišli aj študenti v jednom z najstarších ruských miest - Veľkom Novgorode. Aj oni sa chystajú do ulíc. Tých sa v Moskve boja ešte viac ako penzistov. Študenti totiž stáli pri zrode niekoľkých farebných revolúcií, vrátane tej ukrajinskej.

Ovšem na upokojenie študentov sú potrebné peniaze. A tie mestu Veľký Novgorod dochádzajú. A tak zatiaľ deti, žiaci i študenti budú musieť jazdiť mestskou hromadnou dopravou za plnú cenu. Starosta mesta Jurij Bobryšev sa obhajuje tým, že zľavy jednoducho nemôže obnoviť, až kým na ne nezoženie nejaké peniaze inde ako v mestskom rozpočte. Jeho zástupca Pavel Morozov bol k študentom ešte úprimnejší - ak chcú mladí ľudia využívať mestskú dopravu, nech si na cestovné zarábajú prácou.

Veľký Novgorod nie je zďaleka jedinou lokalitou v Rusku, kde sa kvôli škrtom v miestnych rozpočtoch prudko mení nálada obyvateľstva. Podľa denníka Novosti Chabarovska v Chabarovskom kraji nielenže zrušili päťdesiatpercentné zľavy v prímestských vlakoch pre žiakov a študentov, ale ešte zdraželi všetky lístky pre všetky kategórie občanov o 10 percent.

V Orenburskej oblasti sa zase cena cestovných lístkov pre študujúcich zvýšila o 25 percent. V Rostovskej oblasti zatiaľ hľadajú variant, ktorý by občanov toľko nepobúril. Študenti si totiž nechcú nechať na svoje výhody siahnuť. Tí novgorodskí už vydali vyhlásenie, že budú za zľavy na lístky bojovať, a to aj mítingami, ktoré radnica nepovolí. To už nie sú protesty, ale vzbura. Podľa serveru Novgorod.ru zatiaľ študenti len zhromažďujú podpisy na list adresovaný prezidentovi Vladimirovi Putinovi, v ktorom mu vysvetľujú, že zrušenie zliav je pre nich katastrofou - ich štipendium je teraz nižšie ako cena za mesačné lístky.

Vzbury nepotrebujeme

V Moskve sa tzv. Hladových vzbúr, ku ktorým sa schyľuje v niektorých oblastiach, často veľmi vzdialených od centra, bojí viac než dobre organizovaných, ale málo početných podujatí demokratickej opozície. Členovia parlamentného výboru pre vzdelanie chcú upozorniť Bezpečnostné radu Ruska na niektorých vodcov problematických regiónov, ktorí podľa nich krátkozrakými škrtami v rozpočtoch ohrozujú bezpečnosť štátu. Ako uviedol v rozhovore pre ruský denník Kommersant člen výboru pre vzdelanie Michail Berulava, negramotné kroky gubernátorov a primátorov budú mať pre krajinu vážne sociálno-politické dôsledky. "Pochybujem, že teraz potrebujeme študentské vzbury," uviedol poslanec.

Kým v Moskve a Petrohrade sa ekonomická situácia časti obyvateľov drží na slušnej úrovni, v oblastiach vzdialených od centra sa nálady ľudí prudko zhoršujú a atmosféra sa nápadne blíži k tej, ktorá panovala v Rusku v 2. polovici 90. rokov a skončila krízou v roku 1998.

Oficiálna verzia Kremľa, podľa ktorej stojí za ťažkosťami Ruska Západ, predovšetkým USA, už prestáva niektorých doposiaľ trpezlivých občanov uspokojovať. Zatiaľ aj oni ale veria, že ich problémy má na svedomí jednak Washington a jednak neschopnosť a zlovôle výhradne miestnych ruských vodcov. Proti nim potom sú namierené lokálne protesty, ktoré zatiaľ nemajú politický motív, ale sú reakciou buď na zadržiavanie miezd, ako v prípade demonštrácie lekárov a sestričiek v Čite, alebo na rušenie sociálnych výhod, čo je prípad dôchodcov a študentov.

Listy Putinovi

Do federálnych médií sa akcie menších skupín väčšinou nedostanú. Verejnosť teda nevie ani o hladovke, ktorú zahájili niektorí pracovníci siete reštaurácií Sbarro (mnohí nedostali zaplatené už pol roka), či o akciu štyridsaťjeden pedagógov z Priargunsku, ktorí, ako mnohí ďalší, napísali sťažnosť prezidentovi Putinovi. Väčšina ľudí totiž žije v domnienke, že hlava štátu im môže pomôcť, tak ako to robila predtým: keď sa pri rozhovoroch prezidenta s občanmi dostal k slovu niekto nemajetný, invalid alebo vojnový veterán, Putin jediným príkazom pridelil takému človeku byt, auto, invalidný vozík . Teraz ho o pomoc ale prosia desaťtisíce ľudí. A v štátnej kase peňazí ubúda.

"Môžeme pozorovať mnoho lokálnych protestov," uvádza analytik Michail Vinogradov. "Ak budú pokračovať, zvýši sa aj riziko celonárodných prejavov nespokojnosti." Tohto nebezpečenstva sú si v Kremli vedomí. Svedčia o tom aj zmeny v zákonoch, vrátane tej, ktorú v decembri 2015 presadil prezident Putin: polícia teraz môže použiť proti davu strelnú zbraň. Navyše ministerstvo vnútra objednalo štyrikrát viac granátometov, ktorými možno strieľať slzotvorné náboje a gumové projektily. Významne bola posilnená aj ochrana moskovských televíznych staníc a štátnych budov.