Hoci sa môže zdať, že Európa je vysnívanou destináciou pre väčšinu migrantov, nie vždy tomu tak je. Veľké množstvo ich Európu dobrovoľne opúšťa, hlavnými dôvodmi sú napríklad zmätky okolo azylového konania, ale aj smútok a dezilúzia. Len za obdobie od januára do novembra minulého roka sa preto domov vrátilo vyše 35 tisíc migrantov.

Veľa migrantov odchádza do Európy s vidinou lepšieho života. Sníva o bezpečnom útočisku, práci i sebarealizácii - a realita ich potom sklame. Za uplynulý rok tak z Európy odišli desaťtisíce žiadateľov o azyl, z veľkej časti Iračanov.

Sen o Európe

"Už od detstva bolo mojim snom ísť do Európy," rozpráva pre server The Washington Post 25-ročný Faisal Uday Faisal. "Predstavoval som si krásny a bezpečný život s bytom a pravidelným príjmom," priznáva.

Zahodil preto svoju prácu v irackom Bagdade a odcestoval do Turecka, píše sa na portáli Lidovky.cz. Tu sa pripojil k vlne migrantov mieriacej na európsky kontinent. Vo Švédsku, kam sa po mesiaci dostal, ale šťastný nebol. V novembri sa tak pripojil k ďalšej skupine, tentoraz 778 Iračanov, ktorým cestu späť domov pomohla zariadiť Medzinárodná organizácia pre migráciu.

Faisal pritom patril k tým šťastnejším - k migrácii ho donútili "iba" ekonomické dôvody. Oproti tomu Ibrahim Abdullah sa pre cestu do Európy rozhodol po tom, čo prišiel kvôli Islamskému štátu o svoj domov. Za cestu do Nemecka zaplatil vyše 11 tisíc eur, po štyroch mesiacoch čakania na pridelenie azylu ale celú procedúru vzdal. Obával sa totiž, že ani v prípade úspechu by sa k nemu nemohla pripojiť rodina. V októbri sa tak vrátil do tábora v severnom Iraku.

Desaťtisíce navrátilcov

Okrem zdĺhavých azylových konaní uvádzajú ďalší migranti ako dôvod odchodu aj to, že sa necítili vítaní. Úrady niektorých krajín totiž začali už dopredu odrádzať aj legitímnych žiadateľov o azyl.

Ako uvádza Washington Post, napríklad Belgicko alebo Fínsko do Bagdadu odkázalo, že Iračanov automaticky prijímať nebude. "Sú tu tisíce Iračanov, ktorí sa vrátili a ďalšie tisíce, ktorí sa vrátiť chcú," prikyvuje Sattar Nowruz, hovorca irackého Ministerstva pre presídlenie a migráciu s tým, že iracké ambasády v Európe sa snažia navrátilcom poskytovať cestovné doklady.

Podľa Shannon Pfohmanovej z organizácie Caritas Europa tak Európu za necelý rok dobrovoľne opustilo vyše 35 tisíc migrantov. Ďalších 17 tisíc bolo vyhostených. Čísla však nezahŕňajú tých, ktorí sa domov vydali na vlastnú päsť.

Nie je ani isté, koľko migrantov z celkového počtu 35 tisíc krajinu opustilo kvôli vlastnej nespokojnosti a akú časť tvorili migranti, ktorí dobrovoľne odišli kvôli neúspešnému azylovému konaniu alebo ich k odchodu presvedčili úrady. "Naozaj mnoho z nich bolo skôr donútených. Nie je isté, do akej miery išlo o dobrovoľný odchod," uzavrela Pfohmanová.