Desiatky nováčikov Islamského štátu (IS) opúšťajú túto militantnú skupinu, pretože sľuby o luxusnom živote a autách, ktoré im radikáli dali, sa nenaplnili, píše portál Independent.
Správa s názvom "Obete, páchatelia, majetok: Príbehy prebehlíkov Islamského štátu" hľadá dôvody, prečo islamistickí nadšenci zmenia svoj názor a utečú od radikálov. Zverejnil ju londýnsky think tank Medzinárodné centrum štúdia radikalizácie a politického násilia známy pod skratkou ICSR.
Obsahom správy sú príbehy prebehlíkov z IS. Autori identifikovali štyri hlavné dôvody útekov. Jedným z nich je napríklad "drsná a neuspokojivá" realita života. Identifikovali, že príčiny pre útek sú zvyčajne spojené so "sebectvom" - regrúti chceli život v luxuse, ktorý im sľubovala propaganda islamistov.
Iní opísali svoje povinnosti v IS ako fádne a nudné, sťažujúc sa na nedostatok skutočných bojov a navyše tvrdili, že zahraniční bojovníci boli vykorisťovaní.
Ďalšie dôvody neboli až také materialistické. Mnohí prebehlíci sa sťažovali na veľkú brutalitu a to najmä extrémne násilie namierené proti nevinným civilistom a rukojemníkom.
Prečítajte si aj: Islamský štát nemá kto zastaviť
Muž tajne natočil utečenca: Vraždil som za Islamský štát. Nemci ho už vyšetrujú
Niektorí tvrdia, že dokonca samotní bojovníci sú vystavení násiliu zo strany vlastných veliteľov. V správe stojí, že síce nejde o príliš častý zjav, ale jeho obeťami sa stávajú bojovníci vyznávajúci inú ako sunnitskú vetvu islamu.
Jedna z najčastejšie kritizovaných vecí je, že IS bojuje proti ostatným sunnitským skupinám namiesto toho, aby sa zameral na Assadove sily. Taktiež poukazujú na paranoju namierenú do vnútra organizácie - IS je posadnutý "špiónmi" a "zradcami" vo vlastných radoch.
Problémom bola aj korupcia a dokonca rasizmus. Indický regrút musel čistiť záchody kvôli farbe jeho pokožky.
Hlavným dôvodom pre zbehnutie sa zdá byť, že reálny život v IS bol oveľa iný, ako sa na základe propagandy zdal byť.
V závere správy sa odporúča vládam, aby využili ľudí, ktorí od radikálov utiekli, a nechali ich hovoriť, pomohli im a upravili zákony tak, aby sa po zbehnutí mohli vrátiť domov. Dôvodom je, že ich príbehy môžu odradiť mladých ľudí od radikalizácie a túžby k pripojeniu sa k islamským radikálom.