Po desiatich rokoch odchádza z funkcie prezident Václav Klaus. Komentátor českých Hospodárskych novín Peter Fischer s ním v mnohom nesúhlasil. Bol vlastne po celú dobu jeho veľkým oponentom. A práve preto dostal za úlohu nájsť momenty, za ktoré by sme mohli byť Klausovi vďační. A nakoniec ich našiel hneď sedem.

Václav Klaus často zdôrazňoval národné prvky - to, že si všetko môžeme robiť podľa vlastných meradiel a pravidiel. Nepriamo tak oživoval premýšľanie o národnej identite. Je to jedna z vecí, za ktoré by mali Klausovi byť vďační aj jeho kritici.

Je toho ale viac. Aj tí, ktorí Klausa nemohli za tých desať rokov jeho prezidentovania ani vystáť, musia na jeho politike aj spôsobe politiky nájsť pozitívne momenty. Tu sú:

1. Rýchla liberalizácia ekonomiky

Spolu s Vladimírom Dlouhým, Tomášom Ježkom a ďalšími ekonómami sa Václavovi Klausovi podarilo presvedčiť spoločnosť o rýchlej liberalizácii cien, uvoľnení kurzu meny a ďalších makroekonomických úpravách, ktoré posunuli niekdajšie Československo k fungujúcej trhovej ekonomike.

Práve Klaus (spolu s Dlouhým) bol tým, kto verejnosti vysvetlil nutnosť tohto kroku, ktorý so sebou niesol napríklad nepríjemný rast cien.

2. Politické strany

Klaus dokázal presvedčiť voliča, že má zmysel voliť novo vzniknutú občiansku stranu a že stranícky systém musí byť základom demokracie. Sčasti sa mu to podarilo. Aj keď potom sám od roku 1997 systematicky pracoval na tom, aby ľudia túto dôveru v politické strany stratili a videli ich ako nedôveryhodné lobistické bunky svojho druhu.

3. Oživenie debaty

Hoci názory odchádzajúceho prezidenta sú často veľmi vyhranené, darilo sa mu oživovať debatu, ktorá by zrejme inak vôbec neprebiehala. Najdôležitejšia bola tá okolo vstupu do Európskej únie a o prínosoch EÚ.

Typické je, že nikto nedokázal na Klausa jasne a zrozumiteľne reagovať tak, aby sa mu v diskusii vyrovnal, napríklad už len počtom výskytov v médiách.

4. Rozpory slov a činov

Radikálny rozpor medzi ideologickou rétorikou a praktickými politickými činmi, ktorým Václav Klaus najviac iritovala verejnosť, vyvolal potrebu kontrolovať politikov. Potrebu nútiť ich ku skladaniu účtov, ukazovať im ich vnútorné rozpory, ktoré ničia dôveryhodnosť.

Nie že by to ostatní politici tiež nerobili, ale dominantné postavenie Václava Klausa na českej scéne z neho urobilo figúru exemplárnu.

5. Sebavedomý národ

Klaus často zdôrazňoval národné prvky, to, že si všetko môžeme robiť podľa vlastných meradiel a pravidiel, nepriamo tak oživoval premýšľanie o národnej identite. Vzhľadom k nespornej vypätosti jeho výrokov si veľa ľudí uvedomilo, že čo je české, nemusí byť nutne dobré a že pri myslení českého musíme vždy masarykovsky vychádzať zo svetového či európskeho kontextu.

Vďaka zaťatému vytrhávaniu národnej výnimočnosti z kontextu tento kontext konečne poriadne vnímame.

6. Jazyk

Prezidentova neuveriteľná schopnosť vymýšľať nové slová, prekrúcať súčasné, zdrobňovať a podobne priviedla mnoho ľudí k poznaniu, že na jazyku záleží aj v politike. A že aj tu platí, "podľa slov spoznáte ich".

7. Mediálna politika

Václav Klaus dokázal vrtieť médiami. Všetky mu išli viacmenej na ruku, či už s ním súhlasili, alebo nie. Klausové fotografie, text, reportáž o jeho výrokoch či cestách, to bolo pre médiá zlato, priťahujúce pozornosť.

Aj vďaka tomu veľa ľudí pochopilo, aké dôležité sú médiá pre súčasnú demokraciu, ale ako sa tiež dajú zneužívať a ako manipulatívne vedia byť.