Hrozné železničné transporty smerovali v januári 1945 z Osvienčimu cez Česko do nemeckých lágrov. Nacisti tak narýchlo evakuovali väzňov, k Osvienčimu sa totiž rýchlo blížila Červená armáda. Pri neľudskej preprave umierali ďalšie tisíce Židov a diali sa desivé príbehy. Ako v Suchdole nad Odrou na Novojičínsku.
Ťažko zranený, zmrznutý na kosť, hladný a túžiaci po dúšku vody. Z posledných síl utečenec zo židovského transportu smrti, ktorý na tri hodiny 19. januára 1945 zastavil v Suchdole nad Odrou, dokrivkal zo stanice do dediny.
Unikátne fotografie z kolínskej vlakovej stanice zachytili jeden z osvienčimských evakuačných transportov z januára 1945. Židovských väzňov aj za veľkých mrazov prevážali v otvorených vagónoch.
Prežil Osvienčim a teraz za tmy unikol esesáckym guľkám a psom. Ušiel, ale bol na pokraji smrti. Zaklopal na dvere prvej stavby, ktorá bola dostatočne vzdialená od hrôzy, ktorá sa práve odohrávala na suchdolskej stanici.
Určite však netušil, že sa ocitol v obci, ktorú takmer všetci obyvatelia rozhodne nenazývali Suchdol, ale nemecky Zauchtel. "Až na pár výnimiek v Suchdole žili ľudia hlásiaci sa k nemeckej národnosti," povedal Daniel Říčan z Múzea v Suchdole nad Odrou.
Utečencovi otvorila Anna Langová, dvadsaťtriročná slobodná matka. Ale tiež hrdá Nemka, hoci pochádzala zo zmiešaného česko-nemeckého manželstva. A od roku 1942 nadšená členka nacistickej strany NSDAP a NSF, čo bol zväz nacistických žien.
Žid zúfalo prosil o trochu vody, prípadne o úkryt. "Langová mu vodu odmietla podať, ale povedala mu, že ho odvedie na stanicu, tam že sa o neho niekto lepšie postará," priblížil Říčan.
Väzeň súhlasil a išiel so ženou. Lenže pred stanicou pochopil, že miesto záchrany ho čaká vydanie polícii. Chcel utiecť, ale vo zbedačenom stave nemal šancu. Langová naňho upozornila nemeckých žandárov a lov utečenca netrval dlho. Ako väzeň skončil, nie je známe. "Ale za útek väčšinou nasledoval jediný trest," povzdychol si Říčan.
O počínaní Langovej by sa nevedelo, ak by sa sama neskôr nepochválila v mlyne v neďalekých Stachoviciach, kde pracovala ako úradníčka. A všetko si vypočula mladá Češka Růžena Valchářová. Tá po vojne, v júni 1945, stretla Langovoú, keď ju viedla policajná hliadka.
Odmietla sa totiž legitimovať a ešte sa, ako uvádza dobový zápis, "správala drzo, odopierala odpovede na otázky a odmietala výzvy, aby sa odobrala na stanicu". Valchářová povedala všetko, čo o Langovej vedela, utajené nezostalo ani niekdajšie vychvaľovanie sa, ako "zatočila" so Židom.
Langová nakoniec skončila pred súdom a vo väzení. Nie nadlho, už v roku 1946 bola odsunutá do Nemecka. Podľa Daniela Říčana pri výsluchu žena udanie utečenca nepoprela: "Naopak. Ako uvádzajú záznamy, vyhlásila, že ako Nemka mala na Židov zlosť, a preto sa so všetkou silou pričinila, aby bol vydaný nemeckej polícii."