Nórsko chce do členských štátov Európskej únie vrátiť až päť tisíc utečencov z celkových asi tridsiatich troch tisíc, ktorí vlani do tejto škandinávskej krajiny prišli. V rozhovore s listom Aftenposten to vyhlásila nórska premiérka Erna Solbergová s tým, že Oslo bude konať na základe takzvaného dublinského systému.

Nórsky prisťahovalecký úrad odhaduje, že vrátenie do krajín EÚ sa bude týkať štyroch až piatich tisíc ľudí. Nórsko sa už teraz usiluje o odovzdanie 860 žiadateľov o azyl vrátane päťdesiatich Sýrčanov do Maďarska. Oficiálnu žiadosť podalo na konci novembra, odpoveď potom čaká do konca januára.

"Musíme dodržiavať normy, ktoré máme. Nie je možné, aby si žiadateľ o azyl vyberal krajinu, ktorá jeho prípad bude riešiť. To by mala robiť prvá krajina, v ktorej bol zaregistrovaný," citoval dnes Solbergovú portál The Local.

Dublinský systém stanovuje, že zodpovedným štátom za azylové konanie je ten, do ktorého utečenec ako prvý vstúpi. Je súčasťou práva EÚ, Nórsko podobne ako Švajčiarsko alebo Island nie je súčasťou EÚ, k dohovoru sa ale pripojili.

Nórsko na konci minulého roka oznámilo, že sprísni svoje azylové zákony, ktoré majú z tohto škandinávskeho kráľovstva urobiť jednu z krajín s najprísnejšími azylovými podmienkami v Európe. Okrem iného uviedlo, že nebude vpúšťať do krajiny utečencov bez schengenských víz, pokiaľ z európskej zóny voľného pohybu (Schengenu) prichádzajú.

Nórsko je ako nečlenská krajina EÚ súčasťou schengenského priestoru, v rámci ktorého kontroly vykonáva len na vonkajších hraniciach. V celom systéme potom platí jednotné schengenské vízum.

Nórska ministerka pre imigráciu a integráciu Sylva Listhaugová sprísnenie azylových zákonov považuje za potrebné, pretože Nórsko tento rok očakáva až sto tisíc žiadostí o azyl, čo by znamenalo značnú záťaž na sociálny systém. V Nórsku, ktoré má asi 5,1 milióna obyvateľov, vlani požiadalo o azyl približne 33 tisíc ľudí.