Od prevratu z 1. februára, pri ktorom mjanmarská armáda zosadila zvolenú vládu de facto premiérky Aun Schan Su Ťij, si brutálne zásahy mjanmarskej junty proti pouličným protestom vyžiadali životy viac ako 500 ľudí, uviedla v utorok miestna monitorovacia skupina.
Asociácia na pomoc politickým väzňom v utorok uviedla, že má potvrdených celkovo 510 úmrtí civilistov. Upozornila súčasne, že skutočný počet obetí je pravdepodobne podstatne vyšší.
Prevrat zvrátil roky pokroku Mjanmarska k demokracii po piatich desaťročiach vojenskej vlády a znova obrátil medzinárodnú pozornosť na túto krajinu juhovýchodnej Ázie.
Nové krviprelievanie rýchlo odsúdili predstavitelia a diplomati početných krajín.
Osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva v Mjanmarsku Tom Andrews nedávno uviedol, že je najvyšší čas, aby svet podnikol kroky - ak nie prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN, tak na mimoriadnom medzinárodnom summite.
Junta by podľa neho mala byť odrezaná od financovania, napríklad z príjmov z ropy a zemného plynu, a od prístupu k zbraniam.
Po tom, čo Británia vyzvala na zvolanie mimoriadneho zasadnutia, sa Bezpečnostná rada OSN stretne v stredu, aby prediskutovala situáciu v Mjanmarsku.
Francúzsko odsúdilo násilnosti v Mjanmarsku a Čína sa v pondelok pridala k medzinárodnému spoločenstvu a vyzvala na zdržanlivosť všetkých strán.
Kremeľ deklaroval, že je veľmi znepokojený nárastom počtu civilných obetí, ale priznal, že buduje väzby s vojenskými úradmi.
USA, Británia a EÚ v reakcii na štátny prevrat a zásahy proti demonštrantom uvalili na mjanmarskú juntu sankcie, ale ani tento diplomatický tlak zatiaľ generálov nepresvedčil, aby ustúpili.