Ide o jednu z najsuchších a najťažšie dostupných častí Kene. Obyvatelia oblasti Turkana, ktorá sa nachádza na severozápade krajiny, žijú na okraji. Sú považovaní za ľudí, ktorí prežili. Napriek pravidelným veľkým suchám sa im darí živiť pasením dobytka, oviec a tiav. Často musia prechádzať veľké vzdialenosti a kopať studne v suchých korytách riek, aby našli vhodnú vodu pre seba a svoje zvieratá.
Zmena klímy však spôsobuje, že obdobia sucha sú častejšie a dlhšie. Kvôli tomu je región častejšie odkázaný na humanitárnu pomoc. Napríklad v roku 2011 táto oblasť zažila to, čo Organizácia Spojených národov (OSN) označila za „najhoršie sucho za viac ako pol storočia“. Viac ako 3,5 milióna Keňanov a pol milióna utečencov trpeli hladom. Miera podvýživy vyskočila na najvyššiu úroveň za posledné desaťročia. Akútnou podvýživu trpelo zhruba 384-tisíc detí – spolu s 90-tisíc tehotnými a dojčiacimi ženami. V posledných rokoch sa potravinová neistota ešte zhoršovala kvôli stratám na dobytku.
Aj keď sa na krízy v Turkane reagovalo zväčša potravinovou pomocou, dôležitým prvkom pomoci sa postupne stali neviazané hotovostné granty. Tie sa vyznačujú veľkou flexibilitou. Príjemcovia si môžu sami zvoliť, kam peniaze pridelia a aké potreby považujú za najnaliehavejšie. Najlepšie na tom všetkom je, že s rozširovaním mobilných telekomunikačných služieb, ako je napríklad mobilná platforma M-PESA, ktorú vlastní kenský podnik Safaricom Communications, sa táto forma riadenia katastrof môže robiť v reálnom čase.
Spolu s telekomunikačnou spoločnosťou Safaricom je kenská pobočka Červeného kríža jednou z mnohých organizácií poskytujúcich humanitárnu pomoc, ktorá úspešne prijala a presadila využívanie mobilných technológií na prevod neviazaných grantov v núdzových situáciách. Charita v roku 2017 uviedla, že prostredníctvom platformy M-PESA poskytla v priebehu troch mesiacov mesačný grant vo výške viac ako 3 000 kenských šilingov viac ako 41-tisíc rodinám postihnutým suchom (takmer 250 000 ľudí).
Zariadenie na digitálny prenos je užívateľsky prívetivý, rýchly, cenovo dostupný a nevyžaduje, aby mali príjemcovia pomoci bankový účet: oprávneným členom komunity stačí, aby si zaregistrovali svoje telefónne čísla M-PESA v kenskej pobočke Červeného kríža. Keď charitatívna organizácia pošle granty do „mobilných peňaženiek“ oprávnených príjemcov, môžu uskutočniť digitálne platby za tovar a služby alebo si môžu vybrať hotovosť u najbližšieho licencovaného agenta M-PESA.
Pre humanitárne organizácie, ako aj pre komunity náchylné na katastrofy žijúce na ťažko dostupných miestach, bol prevod grantov prostredníctvom mobilných technológií významnou zmenou. Pozoruhodné je, že sa to dosiahlo prostredníctvom partnerstiev medzi humanitárnymi organizáciami, telekomunikačnými spoločnosťami a komerčnými bankami – prístup, ktorý sa v treťom sektore javí ako čoraz bežnejší.
Najlepšie sa to ukázalo počas turkánskej potravinovej krízy v roku 2011. V inovatívnej spoločnej kampani vedenej nadáciou Safaricom, kenskou pobočkou Červeného kríža, Kenskou komerčnou bankou a spoločnosťou Gina Din Corporate Communications sa vyzbieralo viac ako 700 miliónov kenských šilingov (približne 6,5 milióna amerických dolárov) v hotovosti a ďalších 300 miliónov kenských šilingov (2,8 milióna amerických dolárov) v naturáliách pre turkanské komunity postihnuté suchom. Kampaň s názvom „Keňania pre Keňu“ (K4K) využívala platformy M-PESA a sociálne médiá na získavanie finančných prostriedkov od jednotlivých darcov, aby zhromaždili svoje príspevky na reakciu na núdzové situácie v Turkane. K4K sa následne stala neziskovou kampaňou roka v Keni.
Pre turkánskych pastierov, ktorí dlhodobo čelia diskriminácii, násiliu medzi etnikami a ďalším výzvam súvisiacim s rýchlo sa rozvíjajúcim ropným priemyslom v regióne, bude musieť trvalé riešenie sociálnych a environmentálnych tlakov na ich tradičnú kultúru a živobytie bude musieť ísť ďalej ako okamžité reakcie na suchá, konflikty a iné humanitárne núdzové situácie. No napriek tomu – vzhľadom na vážnu hrozbu hladomoru a vysídľovania spojenú s týmito krízami ponúkajú mobilné technológie spoločenstvám životne dôležité záchranné koleso vtedy, keď to najviac potrebujú. A z dlhodobého hľadiska aj možnosť trvalej zmeny.