Vitajte v Repparfjorden, nachádza sa v najsevernejšej časti Nórska. Je to drsné prostredie plné sobov a lososov, kde žijú domorodí Saamovia, ktorých poznáme skôr ako Laponcov. Práve tu plánuje nórska banská spoločnosť Nussir otvoriť baňu na ťažbu medi.
Medi je v tejto časti krajiny neúrekom a je dôležitým prvkom pri výrobe obnoviteľných technológií – takto projekt obhajuje vláda. Saamovia to však vidia úplne inak. Projekt je podľa nich príkladom „zeleného kolonializmu“ a ohrozuje ich spôsob života.
Okrem toho, že je Repparfjorden tradičné saamske územie, označuje sa aj ako národný lososový fjord, na ktorý sa napája veľa menších vodných tokov. Miestne komunity, environmentálne skupiny a saamsky parlament bojovali proti projektu dlhé roky. Aj napriek tomu nórska vláda vo februári 2019 ťažbu odobrila. Jedinou nádejou je ťažbu zastaviť súdnou cestou.
Ak sa v oblasti začne ťažiť, môžeme očakávať rozsiahle protesty. Nie je to prvýkrát, čo sa miestna komunita rozhodla zakročiť proti vyvlastneniu pôdy. V 80. rokoch vyvolala sériu protestov kontroverzná vodná elektráreň Alta. Aj keď to výstavbe priehrady nezabránilo, odpor mal pozitívny vplyv na práva Saamov v Nórsku. Okrem iného prispel k ratifikácii Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o pôvodnom a kmeňovom obyvateľstve v krajine.
Saamovia dúfajú, že protesty opäť zviditeľnia problém, ktorý môže mať pre ich komunitu katastrofálne dôsledky. „Do Nussiru by nemal prísť žiadny stroj, kým prípad neprejde súdom,“ povedal Beaska Niillas, saamsky aktivista a politik, ktorý vystupuje proti bani. Protesty pritom môžu byť väčšie ako tie v Alte v 80. rokoch. Pod stopku bani sa podpísalo už päťtisíc ľudí.
Aj keď ťažba medi bude mať na miestny ekosystém negatívne dôsledky, nórska vláda sa baňu snaží obhajovať ekológiou. Napríklad nórsky minister obchodu Torbjørn Røe Isaksen pripomína, že meď sa používa v elektrických vozidlách, veterných turbínach a iných zelených technológiách.
Aktivista Niillas sa na tieto argumenty pozerá skepticky. „Vyzerá to tak, akoby štát používal argument o klimatickej zmene len vtedy, keď z toho má hospodársky úžitok. V skutočnosti však podľa mňa nemá až taký záujem o politiky zabraňujúce klimatickej zmene.“
Obnoviteľné zdroje ako slnečná, veterná, vodná či geotermálna energia rýchlo rastú a momentálne sa považujú za podstatné nástroje zmierňovania klimatickej zmeny. Tieto riešenia si však vyžadujú mnoho materiálov, vrátane medi, ktorej výroba je veľmi náročná na spotrebu energie a emisie skleníkových plynov. Baňa Nussir by mala na krehké arktické prostredie okamžitý negatívny dopad. Vysypávanie odpadu by bolo škodlivé pre fjordy, soby aj ryby. Bani by museli ustúpiť napríklad pasienky, na ktorých sa pasú soby.
Ešte horšie by to bolo s morskými lososmi, baňa by na ne mohla mať katastrofické dôsledky. A ľudia, ktorí by trpeli najviac a zároveň by mali z bane najmenší úžitok, sú práve Saamovia.
Zástupcovia saamskeho parlamentu zdôrazňujú ničivé dopady, ktoré bude mať baňa nielen na životné prostredie, ale aj na živobytie miestneho obyvateľstva. Vrátane chovu sobov a lovu lososov. Oblasť Repparfjorden je dôležitou letnou pastvinou pre soby a miestom, kde sa zvieratá pária. Baňa tak môže narušiť ich dlhodobý životný cyklus.
Environmentalisti sa obávajú, že ťažba bude mať negatívny vplyv aj na podmorský život. Banský odpad sa má totiž „odkladať“ do oceánov. Nórsko je spolu s Indonéziou, Papuou Novou Guineou a Tureckom jednou zo štyroch krajín sveta, kde môžu ťažobné spoločnosti zneškodňovať banský odpad v mori. Pritom hrozí, že sa ryby kontaminujú ťažkými kovmi, ako je ortuť. Hrozí tiež to, že sa narušia neresiace sa skupiny rýb, čo bude mať ničivý dopad na množstvo a kvalitu miestnych zásob rýb.
Dôsledky na komunitnej aj národnej úrovni by mohli byť hlboké. Silje Karine Muotka, poslankyňa nórskeho parlamentu za Saamov, tvrdí, že ak bude baňa pokračovať, môže to vážne zasiahnuť rybársky priemysel v krajine. „Veľmi ma tiež znepokojuje vplyv ťažby na populáciu rýb, na reputáciu Nórska ako krajiny produkujúcej ryby a dokonca aj na schopnosť predávať ryby v zahraničí,“ hovorí.
Prípad Repparfjorden nie je jediný, ktorý trápi miestne obyvateľstvo. Dedina, ktorá nedávno chovala sobov na juhu oblasti, prehrala súdnu bitku proti spoločnosti s veternými turbínami Fosen Vind v Trondheime.
Spoločnosť plánuje postaviť veterný park na pastvinách pasúcich sa sobov: po vybudovaní bude najväčšou pobrežnou veternou farmou v Európe. Ide o súčasť širšieho prechodu škandinávskych krajín na veternú energiu. Aj keď ponúkajú čistejšiu energiu, stovky veterných elektrární majú negatívny vplyv na pastviny a migrujúce soby. A tým aj na saamske komunity, ktoré sú od nich závislé. V blízkosti veterných elektrární sa totiž drasticky obmedzil pohyb sobov. Pri analyzovaní údajov zozbieraných cez GPS sa prišlo na to, že výstavba dvoch relatívne malých veterných elektrární v severnom Švédsku viedla k tomu, že stáda začali pôvodné migračné trasy využívať o 76 percent menej.
Napriek týmto neúspechom Muotka tvrdí, že saamsky parlament v súčasnosti pripravuje ďalšie kroky týkajúce sa bane Nussir. Vrátane štúdie o jeho možnom dopade na živobytie miestneho obyvateľstva. Ak sa saamska komunita rozhodne bojovať proti nórskej vláde na súde, bude potrebovať každý argument, každý dôkaz a každý poznatok.