V situácii, keď jeho priatelia zákernú chorobu dostávajú alebo na ňu zomierajú, a možnosť jeho pohybu je obmedzená, zasiahla fyzicky a mentálne vyčerpaného Giordana Alpiho ďalšia katastrofa. Týka sa jeho 30-hektárovej farmy v severotalianskom regióne Emilia-Romagna. Náhly pokles nočných teplôt pod nulu na konci marca spôsobil rozsiahly mráz, ktorý ničí pásy Alpiho ovocných stromov.
Postihnuté sú marhule, nekratinky i broskyne. „Náchylnosť klímy k takýmto anomáliam rastie,“ vyjadril sa 56-ročný farmár. „Veľmi sa bojíme týchto dvoch fenoménov,“ hovorí o klimatických extrémoch a koronavíruse. Rýchlo sa šíriacej pandémii podľahlo v Taliansku už viac ako 18 800 ľudí. Ide o celosvetovo najvyšší počet úmrtí na krajinu. A nedávny mráz zničil iba v regióne Emilia-Romagna 50 až 90 percent ovocia. Talianska poľnohospodárska asociácia Confagricoltura odhaduje straty na 130 miliónov euro.
Od Talianska k Indii, od Vietnamu až po Keňu, krajiny na celom svete sú ochromené dvojnásobným nešťastím. Nevyspytateľné počasie, ktoré v mnohých prípadoch súvisí s klimatickou zmenou, i smrtiaci koronavírus – obe ohrozujú životy a prácu ľudí. „Toto je jednoznačne nový štandard. Žijeme vo svete zbiehajúcich sa rizík,“ povedala Christine Parthemore, ktorá bola poradkyňou ministerstva obrany Spojených štátov, keď v západnej Afrike zúrila ebola (2014-2016).
Ako príklad hovorí o Jemene, ktorý je súčasne sužovaný vojnou, chorobou, nedostatkom vody a ekonomickými problémami, a tiež o severe Nigérie, kde sa problémy s migráciou (spôsobenou dlhotrvajúcim suchom) prekrývajú s útokmi povstaleckej skupiny Boko Haram. „Ako súčasť všetkého nášho plánovania a stratégie by sme mali predpokladať, že už nebudeme svedkami samostatných hrozieb,“ povedala Parthemore, ktorá teraz vedie washingtonskú Radu strategického plánovania (Council on Strategic Risks).
Vzhľadom k problémom, ktorým čelia bohaté národy pri zvládaní koronavírusu, Organizácia Spojených národov (OSN) a ďalší odborníci sa obávajú škôd, ktoré by mohla nákaza spôsobiť na miestach sužovaných chudobou, konfliktmi a inými pohromami. „Myslím, že práve teraz uvidíme dopady koronavírusu v Afrike a rozvojových krajinách,“ povedala Christina Chan, riaditeľka oddelenia klimatickej odolnosti z amerického think-tanku Svetový inštitút pre zdroje (World Resources Institute).
Zostáva záhadou, ako budú chudobné krajiny zvládať a reagovať na vírus, hovorí Chan pre nadáciu Thomson Reuters Foundation. Keďže epidemiológovia predpovedajú, že pandémia môže trvať mesiace, Chan tiež upozorňuje, že ostrovné štáty v Atlantickom oceáne bude ohrozovať nielen choroba, ale aj sezóna hurikánov, ktorá začína v júni.
Prudký nárast ceny potravín?
Podobný scenár sa práve odohráva vo Vietname. Úrodný región Mekong Delta, ktorý je známy produkciou ryže a kreviet, bojuje od konca minulého roka s rozsiahlym suchom a presakovaním slanej vody. Výsledkom je takmer 100-tisíc domácností potýkajúcich sa s nedostatkom vody a približne 40-tisíc hektárov zničenej ornej pôdy. Podľa OSN nič nenasvedčuje tomu, že by sa situácia mala v dohľadnej dobe zlepšiť.
Včasné kroky vlády pri poskytovaní vody a skorom výseve ryže pomohli zraniteľným farmárom, hovorí OSN. Avšak vírus teraz výrazne zhoršuje situáciu s nedostatkom vody, ktorej dodávanie teraz podlieha vyšším hygienickým štandardom, povedala Caitlin Wiesen, splnomocnenkyňa rozvojového programu OSN vo Vietname. „Delta bola pod tlakom už pred príchodom koronavírusu. Bol tu problém s nedostatkom vody pre pestovanie plodín... rovnako ako pre osobnú spotrebu a hygienu,“dodala.
Odborníci na potraviny už upozornili, že pandémia pravdepodobne zaťaží produkciu na celom svete. V dokumente zverejnenom koncom marca OSN uviedla, že úroveň hladu a podvýživy bola „alarmujúca“ už pred poslednou zdravotnou krízou, čo „vedie k nestálosti na miestnych i globálnych potravinových trhoch a spôsobuje narušenie zásobovania a dostupnosti potravín,“ píše sa v dokumente. Martin Cole, predseda panelu odborníkov, ktorý správu vypracovali, hovoril o hroziacom narušení práce farmárov a výsevu semien.
„Nedávne údery pandémie boli prevažne v krajinách s rozvinutým reťazcom zásobovania potravinami a kvalitnou zdravotnou starostlivosťou,“ povedal Cole, ktorý je v čele Výskumnej školy poľnohospodárstva, potravín a vína na Univerzite v Adelaide. „Veľkou neznámou je dopad koronavírusu v menej rozvinutých regiónoch,“ dodal.
Sara Mbago-Bhunu, riaditeľka pre východnú a južnú Afriku v Medzinárodnom fonde pre poľnohospodársky rozvoj, uviedla, že vírus tu ohrozuje rodiny, ktoré dlhodobo trpia nedostatkom potravín a ktoré získavajú približne polovicu zo svojho jedla z neoficiálnych obchodov a trhov. Východnú Afriku zároveň trápi invázia púštnych kobiliek, ktoré zničili úrodu a pastviny. Ohrozili tak živobytie miliónov ľudí. „Ak dôjde k narušeniu... v prípade neoficiálneho obchodníka na bicykli alebo autobusov privážajúcich jedlo na trhy, viete si prestaviť, že to môže znamenať aj trojnásobné či štvornásobné zvýšenie cien,“ povedala Mbago-Bhunu. „Bude to mať ničivý dopad na kúpnu silu domácností,“ dodala.
„Multiplikátory hrozieb“
Charles Iceland, riaditeľ vodohospodárskych podnetov vo Svetovom inštitúte pre zdroje, povedal, že rýchlo sa šíriaci koronavírus je „prevrátením civilizácie“. Naše vysporiadavanie sa s ním by ale nemalo podkopávať ciele v boji s klimatickou krízou, ktorá bude mať pomalšie, ale podobné pôsobenie ako pandémia koronavírusu. „ochorenie Covid-19 príde a v určitom momente odíde... Klimatická zmena však neodíde,“ povedal.
Oba fenomény sú „multiplikátormi hrozieb“ pretože majú schopnosť prehĺbiť existujúce napätie a problémy a spôsobovať rozsiahle následky, povedal Fransesco Femia, spoluzakladateľ amerického think-tanku Centrum pre klímu a bezpečnosť (Center for Climate and Security). Aj keď neexistuje priame prepojenie medzi klimatickou zmenou a novým koronavírusom, existuje „jasný dôkaz, že klimatická zmena má predpoklady zhoršiť a potenciálne zvýšiť pravdepodobnosť pandémií na celom svete“, povedal.
„Ak naša zdravotná infrašturuktúra nie je pripravená na koronavírus, potom rozhodne nie je pripravená na budúci svet, v ktorom bude väčšia pravdepodobnosť pandémií,“ upozorňuje Femia. Koronavírus podľa neho predstavuje pre svet kľúčovú príležitosť zvážiť, ako sa pripraviť na súbežné krízy v budúcnosti. „Avšak obávame sa, že ponaučenie bude znieť asi takto: potrebujeme viac autoritárstva, potrebujeme zatvárať hranice, obmedzovať imigráciu a byť viac nacionalistickí,“ dodal na záver Femia.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na programe Svet medzi riadkami. Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
