ADDIS ABEBA – Každý deň čaká dvanásťročná Tesfa, kým odbije pol štvrtej a dostaví sa úľava od varenia, umývania a bitiek, ktoré zažíva ako slúžka v etiópskom hlavnom meste. Akonáhle dokončí svoje denné úlohy, ktoré zahŕňajú aj starostlivosť o batoľa, uteká Tesfa do základnej školy, aby neprišla neskoro do triedy, ktorá je v čomsi iná. Je totiž prispôsobená pre maloleté pracovníčky v domácnosti. „Keď sem prídem, som šťastná,“ povedala Tesfa, ktorej meno bolo zmenené kvôli ochrane jej identity, po vyučovacej hodine v Addis Ababa pre portál Thomson Reuters Foundation.
Hrajúc sa so svojím náhrdelníkom, hovorí o spaní na podlahe, jedení zvyškov, ale aj o tom, ako jej odopierajú nárok na voľno. „Urobím všetko, čo mi (zamestnávatelia) prikážu, aby som spravila ... vždy ma bijú,“ dodáva Tesfa. Tesfina teta ju vzala zo severnej Etiópie do Addis Abeby a nechala ju samotnú s neznámou rodinou.
Tesfa patrí medzi nespočetné množstvo dievčat, ktoré pracujú ako slúžky v mestách naprieč Etiópiou. Oficiálne dáta však chýbajú. Väčšina dievčat pochádza z vidieckych oblastí a sú vysielané svojimi rodinami, aby si hľadali živobytie. Častokrát cez sprostredkovateľov práce alebo príbuzných. Ďaleko od domova, a nechránené pracovným zákonom, mnohým detským služobným je odopierané vzdelanie. Zatvorené v domácnostiach sú zneužívané a zotročované, tvrdia aktivisti, ktorí pracujú s takýmito obeťami.
Dvojhodinové vyučovanie vedené miestnou dobročinnou organizáciou navštevuje približne 130 žiačok. Väčšina z nich sú mladé slúžky, ktoré dostali od svojich zamestnávateľov povolenie ísť do školy po dokončení domácich prác. „Tieto deti sú lačné po vzdelaní,“ povedala Fikirte Assefa, dobrovoľníčka Organizácie pre prevenciu, rehabilitáciu a integráciu dievčat na ulici (OPRIFS), ktorá vedie podvečerné hodiny od roku 2006. „(Vyučovanie im dáva) nádej a rozhľad,“ dodáva Fikirte a popisuje úspešné príbehy bývalých slúžok-dievčat, s ktorými pracovala a ktoré sa neskôr stali sestričkami, doktorkami či inžinierkami.
Právny zápas
Napriek tomu sú takéto úspechy v krajine, v ktorej nie sú práva domácich pracovníkov ukotvené v zákonníku práce, len zriedkavé. Pracovné podmienky pracovníkov v domácnosti reguluje etiópsky občiansky zákonník z roku 1960, čo ich činí veľmi zraniteľnými k zneužívaniu. Ako tvrdia právnici, táto skutočnosť obmedzuje právne možnosti v úsilí o spravodlivosť a podporuje pocit beztrestnosti medzi zneužívajúcimi nadriadenými.
Podľa platného zákonníka musia zamestnávatelia vyplácať mzdu domácim pracovníkom žijúcim v ich domácnosti každé tri mesiace a hradiť im náklady na zdravotnú starostlivosť, pričom sú oprávnení odrátať náklady zo mzdy. Podľa federálneho štátneho zástupcu Mussie Mezgebo Gebremedhina to znamená, že životy etiópskych pracovníkov v domácnosti „závisia prevažne od zmyslu pre spravodlivosť ich zamestnávateľov.“ „Vláda vypracovala nariadenie o práci v domácnosti, ktoré ale ešte nebolo prijaté,“ dodal. „(Vláda) si totiž myslí, že domáca práca na základe zmluvy môže narušiť akési rodinné podmienky alebo vzťah medzi zamestnávateľom a pracovníkom.“
V jednom prípade doloženom OPRIFS bola podľa vlastných slov jedenásťročná Demitu (ktorej meno bolo tiež pre istotu zmenené) ako slúžka dva a pol roka zotročovaná v rôznych domácnostiach bez akejkoľvek finančnej odmeny. Jej situáciu odkryla polícia a teraz pobýva v chránenom dome pod dohľadom dobročinnej organizácie. Demitu čaká na súd s dvomi ženami, ktoré ju údajne zneužívali počas toho, ako u nich pracovala.
Aktivisti tvrdia, že právny systém nie je voči deťom priateľský a vláda zdôraznila, že situáciu treba zlepšiť. „Nepracujeme dostatočne razantne, aby sme detskú prácu (obzvlášť) v domácnosti obmedzili,“ povedal Kibri Hailu Abay, riaditeľ na ministerstve žien, detí a mládeže. Nový pracovný zákon, ktorý prešiel minulý rok, zvýšil vek, od ktorého je možné v krajine legálne pracovať zo 14 na 15 rokov. Hlavná výzva však spočíva vo vysporiadaní sa so sprostredkovateľmi práce, dodáva.
Rodiny, ktoré majú záujem o výpomoc v domácnosti sa často obracajú na pracovných agentov. Agenti získavajú mladé vidiecke dievčatá skôr ako ich vezmú k ich zamestnávateľom, pričom si časť ich výplaty berú ako províziu. Mnohí bezohľadní agenti dávajú rodičom dievčat plané sľuby o lepšom živote pre ich deti vo veľkých mestách. Neskôr ich však umiestnia k zneužívajúcim zamestnávateľom. „Musíme ... sa s nimi (sprostredkovateľmi práce) rozprávať a ukázať im dopad ich činnosti na mladé dievčatá,“ dodáva Kibri, zdôrazňujúc potrebu osvetových kampaní.
„Bojím sa“
Organizátori vyučovania lamentujú nad skutočnosťou, že mnohé mladé služobné vymeškajú vzdelanie. Dobrovoľníci chodia v hlavnom meste od dverí k dverám v snahe presvedčiť zamestnávateľov, aby dovolili svojmu služobníctvu navštevovať vyučovacie hodiny, ktoré pokrývajú prvé ročníky základnej školy. „Vláda tvrdí, že chodiť do školy je povinné, je to základné právo,“ hovorí Tsion Degu, programový manažér v OPRIFS. „Všetci zamestnávatelia to musia rešpektovať. (Avšak) niektorí vzdorujú. Naša kultúra je neľútostná.“
Dobročinná organizácia poskytuje dievčatám školské potreby a hygienické pomôcky, ale bojuje o finančné zdroje. Spolieha sa na dary nemeckej charity a štát, ktorý poskytuje priestory pre triedy zadarmo.
Inokedy zamračená Tesfa sa v škole prebúdza do života a pohybuje sa energicky počas toho, ako si služobné užívajú recitál „hlava, ramená, kolená, palce“ s jedným so svojich učiteľov. Keď sa však vyučovanie skončí, na Tesfu doľahne realita a ponáhľa sa späť k svojej „rodine“, aby sa vyhla odvete. „Bojím sa ich.“
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
