Európska únia chce urobiť všetko pre zachovanie jadrovej dohody s Iránom, stabilizáciu Iraku a zníženie napätia v Líbyi. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po príchode na mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Cieľom "krízových rokovaní" európskych diplomatov je nájsť spôsoby, ako prispieť k zmierneniu napätia na Blízkom východe, ktoré sa zvýšilo po zabití iránskeho generála Kásema Solejmáního a sérii odvetných útokov zo strany Iránu voči americkým základniam v Iraku.
Témou rokovaní je aj snaha zachovať Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), ako sa oficiálne nazýva jadrová dohoda s Iránom z roku 2015, a prijať spoločnú pozíciu k dianiu v Líbyi, kde protivládne jednotky maršala Chalífu Haftara pokročili v ofenzíve na Tripolis.
Na rokovaniach ministrov zahraničných vecí sa zúčastňuje aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
"V prvom rade som rád, že sa stretávame, lebo situácia je zložitá a je dôležité ukázať, že sme akcieschopní," zdôraznil Lajčák.
Podľa jeho slov by piatkové debaty mali byť zamerané na tri oblasti - deeskaláciu napätia v oblasti Blízkeho východu; stabilizáciu pomerov v Iraku, čiže snahu pomôcť tejto krajine udržať si suverenitu a územnú integritu, a do tretice záchranu iránskej jadrovej dohody.
Lajčák priznal, že jeho očakávania smerujú nielen k zhodnoteniu celkovej situácie v krízou poznačených oblastiach, ale aj k prijatiu nejakej dohody ohľadom krokov, ktoré by mala EÚ podniknúť.
"Pretože EÚ je hráč, ktorý komunikuje so všetkými zainteresovanými stranami. Teraz je čas, aby sme túto výhodu využili," opísal situáciu.
Na otázku, či si vie predstaviť vyššiu vojenskú prítomnosť Európanov v Iraku, minister uviedol, že ak takáto dohoda bude, tak si to predstaviť vie, dôležitý by však bol mandát a poslanie európskych vojenských síl, najmä keď v Iraku už pôsobia rôzne medzinárodné jednotky.
Lajčák zároveň uviedol, že EÚ robí všetky opatrenia na to, aby európski občania a podniky v Iraku boli v bezpečí a neboli vystavení zbytočnému riziku.
Novinárov zaujímal jeho postoj k JCPOA, kde Lajčák uviedol, že za dôležité považuje to, že iránska strana hovorí o zvrátiteľnosti svojich opatrení, ktorými oslabila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, a o overiteľnosti svojich opatrení Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). "Nie sme šťastní z iránského postoja, ale nie je to koniec hry a dúfam, že Irán sa vráti k dohode," vyjadril nádej.
Rokovania EÚ s Iránom sú citlivé aj vzhľadom na pokračujúce vyšetrovanie pádu ukrajinského lietadla, ktoré sa zrútilo v stredu ráno blízko Teheránu, lebo existuje aj podozrenie, že za incidentom môžu byť iránske vzdušné sily.
Lajčák upozornil, že ide o dva paralelné procesy - rokovanie o JCPOA a vyšetrovanie pádu lietadla - a netreba vynášať žiadne súdy, kým nebudú predložené konkrétne dôkazy o príčine tragického incidentu.
Po sérii otázok ohľadom situácie v Líbyi šéf slovenskej diplomacie priznal, že EÚ má obavy v súvislosti s vyslaním tureckých vojsk do Líbye, a vyslovil sa za prijatie koordinovaného postupu Únie k tejto záležitosti.