Bulawayo (Zimbabwe) - Catherine Mazorodzeová bola prepracovaná a vyšťavená, keď dávala výpoveď. Pracovala ako farmárka v provincii Manicaland, Zimbabwe. Vedela, že odchodom z práce sa z nej automaticky stáva bezdomovkyňa. Ona, ale aj jej babička - obom poskytli vlastníci pôdy, ich bývalí zamestnávatelia, malý domček.
Catherine sa preto vrhla na lákavé ponuky - chcela si kúpiť malú plochu pôdy. Predávali ju vládnuci politici z jej dediny Chisumbanje. Čoskoro si však uvedomila, že zaplatiť musí dvakrát. „Odpovedali mi, že som príliš mladá a nemám oprávnenie na pridelenú pôdu, pretože je určená pre starších,“ povedala organizácii Thomson Reuters Foundation v telefóne. „A predajca mi na rovinu povedal, že ak chcem kúsok pôdy… Musím sa s ním vyspať. Zo zúfalstva a bez peňazí, súhlasila som,“ opisuje svoj príbeh Catherine.
Pôda v Zimbabwe je rozdelená neférovo. So ženami, najmä tými na vidieku, sa jedná ako s vazalmi mužov. Nehľadí sa na ne rovnako, i keď si pôdu prenajímajú alebo ju vlastnia, píše Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)
Catherine navyše hovorí, že nie je jedinou, ktorá dostala takéto obchodné podmienky. Väčšina žien, ktoré pozná, sa hanbí o tom hovoriť. Ona a mnohé ďalšie, sú obeťou tzv. sexuálneho vydierania. Podľa zimbabwskej Transparency International (TIZ) ide o rastúcu formu korupcie, ktorá núti ženy ponúkať sexuálne služby výmenou za pôdu či pracovné uplatnenie. Sexuálne vydieranie je globálny fenomén, ktorý má za následok traumy, oberá ženy o dôstojnosť a podkopáva dôveru v štátne inštitúcie, tvrdia ľudskoprávne organizácie.
Kauzy sú však častokrát zametené pod koberec. Sexuálne vydieranie nie je stíhané ani ako korupcia, ani ako sexuálny zločin. „V momente, keď povieš áno, prívlastok kriminálny odpadá,“ vysvetľuje pracovníčka TIZ Marilyn Sibanda
A čísla? „Samozrejme, že inštitúcie či spoločnosti majú do istej miery nastavené politiky tak, aby reportovali sexuálne priestupky. Ale izolovaní vidiečania túto formu korupcie nezmerajú,“ dodáva.
TIZ mapuje sexuálne zneužívanie a podľa ich výskumu k nemu v Zimbabwe dochádza stále častejšie. No nemajú k dispozícii dáta pre celú krajinu.
John Makamure je komisár v zimbabwskej antikorupčnej komisii (ZACC). Hovorí, že komisia je pripravená tieto prípady vyšetrovať. „Je však kľúčové, aby ľudia mali v rukách nejaké dôkazy. ZACC nemôže len tak začať vyšetrovanie založené na tušení,“ tvrdí Makamure.
Korupcia, kam sa pozrieš
V Indexe vnímania korupcie, ktorý každý rok vydáva Transparency International, je Zimbabwe medzi poslednými (160. miesto). Index neukazuje, ako veľmi je krajina zmietaná korupciou, ale do akej miery tamojší ľudia pociťujú jej prítomnosť.
Štúdie z dielne TIZ ukazujú, že ženy v Zimbabwe musia čeliť sexuálnemu zneužívaniu, ak chcú získať prístup k pozemku - či už chcú na ňom stavať svoj dom alebo podnikať.
„TIZ zrealizoval vo viacerých vidieckych oblastiach mobilné kliniky. Pýtali sme sa tam žien, či vedia o sexuálnom vydieraní. Ženy potvrdili, že vedia o tomto zneužívaní a niektoré dokonca povedali, že sú obete tejto formy korupcie,“ hovorí Sibanda.
Výskumníci sa tiež stretli s prítomnosťou sexuálneho vydierania na juhozápade Zimbabwe, v provincii Južný Matabeleland. Tamojšie ženy sú nútené poskytovať sexuálne služby výmenou za vlastnícke práva dolov zlata. „Uvedomujeme si, že čo sa týka ťažby, pre ženy je náročné získať vlastníctvo,“ hovorí Scha Ndlovu, riaditeľka organizácie Community Youth Development Trust, kde sa venujú vidieckym komunitám v Matabelelande. „Ženy sú potom nútené spať s týmto pánom a s tamtým pánom, aby získali práva - a postarali sa tak o svoje rodiny.“
Miestni poslanci: ženy sa ľahko vzdávajú
Programový šéf TIZ Farai Mutondoro tvrdí, že sexuálne vydieranie nie je len záležitosťou vidieka. „Z urbánnych lokalít máme také informácie, že aby sa zabránilo demoláciam nelegálne postavených obydlí, ženy obetujú samé seba, lebo potrebujú strechu nad hlavou,“ hovorí Mutondoro a dodáva, že boli zaznamenané prípady korupcie v súvislosti s pôdou v Bulawayo, meste na juhozápade krajiny.
„Dáta ukazujú, že aj vdovy strácajú svoje majetky, lebo príbuzní podplatia úradníkov a tí zapíšu do vlastníckych zmlúv iné meno,“ dodáva Mutondoro. Niektoré ženy tiež pre TIZ potvrdili, že boli k sexu donútené, keď chceli získať v meste nejaké predajné miesto na tržnici.
Malandu Ncube je poslancom v mestskej rade Bulawaya. Tvrdí, že rada o tomto probléme vie a snaží sa, aby obete prišli a vypovedali. „Niekedy k vydieraniu dochádza, lebo ženy preferujú najľahšiu cestu. Avšak ženy musia nahlas hovoriť o a proti týmto praktikám,“ hovorí Ncube.
Lenže hľadať vinníkov v ženách, v kombinácii s hlboko zakorenenými kultúrnymi praktikami, problém skôr zhoršuje, než rieši, myslí si Reginald Shoko. Pracuje v neziskovej organizácii Affirmative Action Group. Shoko vysvetľuje, že niektorí spochybňujú, či vôbec ide o vydieranie, keďže sex je tu chápaný ako platidlo, ako klasická výmena medzi dospelými.
„Spoločnosť to potom vníma tak, že ak to chcú ženy dotiahnuť na nejaké vedúce pozície, musia za to zaplatiť vlastným telom,“ objasňuje Shoko.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
