V Bruseli sa začína summit Európskej únie, ktorému dominuje téma ďalšieho rozširovania dvadsaťpäťky. Krátko pred vstupom Bulharska a Rumunska a tesne po zažehnaní krízy okolo Turecka chce únia objasniť záujemcom o členstvo, na čo si dá odteraz zvlášť pozor pri ich posudzovaní. "Dokument, na ktorom sme sa predbežne dohodli, je skôr prísny ako ústretový voči budúcim kandidátom," hovorí slovenský veľvyslanec pri Európskej únii Maroš Šefčovič. Členské štáty v ňom zdôrazňujú, že si na niektoré tradične problematické oblasti - napríklad reformu súdnictva - posvietia hneď od začiatku prístupových rokovaní. Zároveň sa chcú vyhnúť akýmkoľvek sľubom o dátume ich vstupu a tlaku, ktorý z toho plynie.
Kríza rýchleho rozširovania
Pre krajiny ako Chorvátsko, s ambicióznym plánom vstúpiť do európskeho klubu do konca tejto dekády, je však najväčšou hrozbou kríza okolo reformy v samotnej únii. Viacerí lídri veľkých západoeurópskych krajín - Nemecka, Francúzska či Holandska - trvajú na tom, že únia musí najprv poriadne "absorbovať" dvanásť posledných nováčikov vrátane Slovenska. Európska únia musí podľa nich zároveň prispôsobiť svoje inštitúcie väčšiemu počtu členov.
Ako ďalej s ústavou
Práve takéto zmeny mala pôvodne zaviesť Európska ústava, ale po negatívnych referendách vo Francúzsku a v Holandsku zostáva na bode mrazu. Zahreb sa preto obáva, že sa stane rukojemníkom v konflikte členských štátov o jej ďalšom osude. Fínske predsedníctvo chce na summite ostatné krajiny informovať, aké nálady ústava momentálne vyvoláva v európskych kapitolách. Zatiaľ čo Holandsko nechce o jej revízii čo i len počuť a Nemecko chce zachovať jej jadro, Fíni sa nedávno stali šestnástym štátom, ktorý ju ratifikoval. Helsinki teraz štafetu rokovaní o ústave odovzdajú nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. V úlohe prezidentky únie na šesť mesiacov by mala do júna načrtnúť možný scenár záchrany kontroverzného dokumentu - pravdepodobne už bez kontroverzného titulu "ústava".

Čo hovoria prieskumy
V priemere približne 55 percent Európanov vníma rozšírenie únie ako pozitívny fakt. Na druhej strane až 63 percent z nich sa obáva toho, že prijímanie nových štátov by spôsobilo ťažkosti na národnom trhu práce. Aj členstvo v únii vnímajú krajiny prevažne pozitívne (v SR členstvo podporuje 54 % ľudí). Prieskumy však v posledných mesiacoch ukazujú pokles podpory vo väčšine členských krajín. Za najpozitívnejšie úspechy sa považujú mier medzi členmi a jednotný trh. Prieskumy ukazujú pozitívne hodnotenie snáh únie o spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií, rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, bezpečnosť (životné prostredie, potraviny, doprava, práva cestujúcich, energetika). Občania vnímajú kriticky prehnanú reguláciu a demokratický deficit, nerovnaké zaobchádzanie voči všetkým členským štátom (pociťované najmä v menších krajinách).