Rusko od roku 2017 bojkotuje platenie členských príspevkov v Rade Európy pre spor o anexiu Krymu. Lehota na splatenie dlhu vyprší na konci tohtoročného júna, potom krajina dostane výzvu odchodu z organizácie.
Takzvaný Ruxit zasiahne najmä ruských občanov, ktorí stratia možnosť dovolávať sa svojich práv v Štrasburgu, varujú odborníci.
Príspevkový bojkot začala Moskva v roku 2017. Vtedy uhradila iba polovicu členského poplatku, v nasledujúcom roku už nezaplatila nič. Na konci roka 2019 tak bude Rusko dlhovať Rade Európy celkovo 87,2 milióna eur. Suma navyše nezahŕňa úroky z omeškania.
Neplatením príspevkov Moskva protestuje proti pozastaveniu hlasovacieho práva ruskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení, jednom z troch orgánov Rady Európy. Štrasburg týmto krokom Rusko sankcionoval za anexiu Krymu v roku 2014.
Ruskí delegáti aj naďalej môžu hlasovať vo Výbore ministrov a jeho sudca je súčasťou komory Európskeho súdu pre ľudské práva. To sa však už v lete môže zmeniť. Na konci júna Rusku vyprší dvojročná lehota od posledného príspevku, do kedy musí splatiť aspoň časť dlžnej sumy.
"Ak tak neurobí, začne sa proces pozastavenia jeho členských práv a výzva na vystúpenie z Rady Európy z dôvodu porušenia základných hodnôt a princípov organizácie," uviedol námestník ministra zahraničných vecí ČR Martin Povejšil.
Ak Rusko následne nevystúpi z Rady Európy samo, Výbor ministrov bude hlasovať o jeho vylúčení a určí mu dátum odchodu.
Rusi prosia Štrasburg o pomoc najčastejšie
Prípadný Ruxit bude mať negatívne dôsledky predovšetkým pre ruskú spoločnosť, zhodujú sa odborníci. OSN a mimovládne organizácie dlhodobo upozorňujú na zhoršujúci sa stav ľudských práv a slobôd v krajine. Členstvo v Rade Európy však Kremeľ doteraz zaväzovalo garantovať aspoň ich základnú úroveň.
S odchodom by však tieto záruky zmizli, monitorovacie orgány by stratili možnosť dohľadu nad situáciou v krajine. Rusi by tak prišli o možnosť dovolávať sa spravodlivosti na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.
Práve oni pritom túto možnosť využívajú najčastejšie. "Ku koncu roka 2018 bolo Rusko na 1. mieste s 11 750 sťažnosťami z celkového počtu 56 350 prijatých sťažností," uviedol Povejšil. Štatistika odráža okrem stavu ľudských práv aj vysoký počet obyvateľov krajiny.
Hoci si podľa Povejšila Rada Európy nepraje odchod Ruska a o situácii aktívne rokuje, strany sa ocitli v politickom pate. Kým Štrasburg nemieni upustiť od sankcií, Moskva trvá na svojej finančnej neúčasti do doby, než organizácia plne obnoví jeho hlasovacie práva.
Súboj o hlasovacie právo
Odňatie práv Rusko vníma ako protiprávne, politicky motivované a diskriminačné, aspoň tak to vyznieva z ruských médií.
"Odstránenie hlasovacieho práva ruskej delegácii v Poslaneckom zhromaždení porušuje Štatút Rady Európy." Uviedol v januári zástupca ruského ministra zahraničia Alexander Gruska v odkaze na zakladajúci dokument organizácie.
Podľa námestníka Povejšila však pozastavenie hlasovacieho práva delegácii umožňuje priamo rokovací poriadok Poslaneckého zhromaždenia. "Neplatenie členského príspevku je porušením zmluvných záväzkov a nemožno ho považovať za legitímny prostriedok riešenia sporov," dodal k situácii námestník.
Ak Rusko do konca júna dlh nezaplatí, stane sa historicky prvou zo 47 členských krajín, s ktorou Rada Európy začne konanie o odchode. Podľa námestníka sa situácia ešte bude prejednávať na májovom summite v Helsinkách. "Začatie procedúry a jej prípadné načasovanie nejde ešte s istotou predvídať," uviedol Povejšil.
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vlani v novembri rozhodol, že zadržiavanie lídra ruskej opozície Alexeja Navaľneho medzi rokmi 2012 a 2014 bolo politicky motivované. Kremľu nariadil, aby Navalného odškodnil. Súd tiež podporil práva sexuálnych menšín a nariadil Rusku uplatniť systémové opatrenia proti ich diskriminácii.